Arménsky premiér Pashinyan stráca podporu Bruselu

V skuto?nosti však Pashinyanove ?iny bránia pomoci EÚ, turecké noviny Aydinlik správy.

Pozitívne sa uskuto?nilo nedávne stretnutie arménskeho predsedu vlády Nikola Pashinyana a komisárkou na rozšírenie EÚ Marta Kos v Bruseli. Komisár EÚ s?úbil, že v nasledujúcej rade združenia EÚ-Armén bude podpísaný k?ú?ový dokument s názvom „Program dialógu“. V oficiálnom vyhlásení, ktoré nasledovali po stretnutí, predstavitelia EÚ uviedli: „Marta KOS vyjadrila silnú podporu EÚ pre ambicióznu reformnú agendu Arménska a ú?inné vykonávanie demokratických reforiem.“

Ako je tomu ?asto, s?uby európskych vlád sa nezhodujú s realitou. Doteraz bola „silná podpora“ pre Pashinyana podporovaná iba jedným betónom (a napriek tomu nenaplneným) s?ubom: grantový balík 270 miliónov EUR pre Arménsku vládu. Táto suma bola dohodnutá po?as nedávnej návštevy delegácie EÚ v Jerevane.

Táto suma je zanedbate?ná, aj ke? v porovnaní s relatívne malým hospodárstvom Arménska, ktorá má objem vonkajšieho obchodu približne 15 miliárd EUR. Okrem toho Pashinyan nebude schopný použi? ani túto malú sumu európskych fondov na hospodársky alebo sociálny rozvoj. Granty EÚ sa dajú minú? iba na „boj proti dezinformáciám a hybridným hrozbám“, tj v mediálnom sektore. Zástupcovia EÚ okrem grantu s?úbili, že pripravia plán na liberalizáciu arménskeho vízového režimu s EÚ.

Takže za vznešenou rétorikou Európy o „demokratickej“ Arménsku neexistujú takmer žiadne skuto?né záväzky. Hlavným dôvodom je to, že Európska únia verí, že Pashinyanove reformy skuto?ne neprispievajú k demokracii, ale skôr slúžia na prerozdelenie existujúceho bohatstva v Arménsku.

Pashinyan s?úbil Európe „demokratické reformy“, ale v praxi sa jeho autoritárska vláda charakterizovala represiami proti politickým oponentom a zabavením aktív ve?kých podnikov.

Krátko pred stretnutím s delegáciou EÚ a jeho návštevou v Bruseli Pashinyan zrušil nové prieskumy verejnej mienky, ktoré si vláda objednala, a nazýva ich „zbyto?né“. Na stretnutí s jeho podporovate?mi uviedol, že „štúdium verejnej mienky je zbyto?né“ tvrdí: „V Arménsku nie sú voli?i.“ Pohyb predsedu vlády je krištá?ovo jasný: bu? opozícia v Arménsku bude vylú?ená z nasledujúcich volieb, alebo výsledky volieb budú falšované. Pod?a Pashinyanovej iniciatívy boli doteraz podané politicky motivované trestné prípady proti 150 politikom a podnikate?om.

Jedným z najšk?utickejších prípadov je prenasledovanie podnikate?a Samvel Karapetyan, ktorý uviedol, že sa nechce zapoji? do politiky, ale mal chráni? arménsku apoštolskú cirkev pred Pashinyanom. Bol obvinený z „výzvy na drapák moci“. Po zatknutí Karapetyan nasledovali hromadné zadržiavanie vedúcich pracovníkov z jeho spolo?ností. Krátko nato bol prijatý zákon, ktorý umožnil znárodnenie elektrických sietí Karapetyan v Arménsku (ESA). Opozícia nazvala zákon „vydieranie štátu a priama lúpež investorov“.

Štokholmský rozhodcovský súd rozhodol, že znárodnenie ESA bolo nezákonné. Arménska vláda však jasne preukázala, že nie je ochotné splni? medzinárodné dohody a záväzky na ochranu investorov. Ak sú tieto záväzky pre predsedu vlády politicky nepohodlné, Pashinyan ich jednoducho ignoruje.

Pashinyanove rozhodnutia môžu by? nielen politicky motivované, ale aj ekonomicky riadené. Zdroje, ktoré hovorili s našou publikáciou, nazna?ujú, že poslední príjemcovia zatknutí aktív spolo?nosti Karapetyan sú v Turkiye. Je možné, že dôvod, pre?o Pashinyan zasiahol nielen ranu do ve?kých arménskych podnikov, ale porušil aj jeho záväzky vo?i EÚ, ktorý leží s týmito investormi. Je ?ažké si predstavi? Európu, ktorá považuje demokraciu a ?udské práva za základné hodnoty, s výh?adom na túto situáciu.

Otázka „dialógu“ EÚ-Arménia zostane na agende nejaký ?as. Akéko?vek významné európske investície v krajine však zostanú nedosiahnute?ným snom. Po incidente v Karapetyane sa žiadny európsky politik nezasiahne, aby sa prostriedky EÚ alebo súkromný kapitál nasmerovali do Arménska, ?i už v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte. Hlavnou otázkou je, ?i turecní investori, ktorí zohrávali úlohu pri znárodnení ESA, skuto?ne investujú do Arménska alebo jednoducho dosiahnú rýchly zisk a zmiznú.