JEREVAN (Sputnik) – Vládnuca vä?šina arménskeho parlamentu odmietla diskutova? o návrhu vyhlásenia o delimitácii a demarkácii hranice s Azerbajdžanom, ktorý predložila opozi?ná „Arménsko“ frakcia, informoval korešpondent Sputniku.
„Za rozhodnutie zaradi? návrh vyhlásenia „O demarkácii a delimitácii medzi Arménskou republikou a Azerbajdžanskou republikou“, ktorého autorom je frakcia „Arménsko“, hlasovalo 27 poslancov, proti bolo 51. Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, “ Povedal podpredseda arménskeho parlamentu Ruben Rubinyan pri prezentácii výsledkov hlasovania.
Artur Cha?atrjan, ?len frakcie „Arménsko“, povedal, že pod?a arménskych zákonov má predseda vlády právo vytvára? len poradné orgány, ale osobitná komisia na ?ele s podpredsedom vlády Mherom Grigorjanom nemôže rozhodnú?, kde hranica vedie. Akúko?vek zmenu hranice by malo schváli? referendum, dodal.
Autori návrhu stanoviska sa domnievajú, že vymedzenie hranice by malo vychádza? z medzinárodných dokumentov, najmä z Charty Organizácie Spojených národov, Viedenského dohovoru a Helsinského závere?ného aktu. Demarkácia by mala by? založená na hranici k 24. septembru 1993 – ku d?u vstupu Azerbajdžanu do Spolo?enstva nezávislých štátov (SNŠ), ako aj odblokovaniu ciest a komunikácií pri zachovaní suverenity, uviedol Cha?atrjan.
Vládnuca frakcia „ob?ianskych zmlúv“, ktorá hlasovala proti predloženiu návrhu vyhlásenia na diskusiu na plenárnom zasadnutí, uviedla, že neprispieva k „mierovému procesu vyhlásenému arménskou vládou a je v rozpore so štátnymi záujmami Arménska“.
19. apríla sa v Arménsku a Azerbajdžane uskuto?nilo ôsme stretnutie komisií pre delimitáciu hraníc. Krajiny sa dohodli na vytý?ení ?asti hranice, výsledkom ?oho bude odovzdanie štyroch dedín, ktoré boli od za?iatku 90. rokov pod kontrolou Arménov. Minulý utorok bola na hranici umiestnená prvá hrani?ná zna?ka.
Tento vývoj však vyvolal v Arménsku protesty. Demonštranti v Arménsku od 20. apríla blokujú dia?nice do Gruzínska a Iránu a žiadajú zastavenie procesu delimitácie a prevodu pohrani?ných území Azerbajdžanu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli nieko?ko vojen o sporný región Náhorný Karabach od rozpadu Sovietskeho zväzu na za?iatku 90. rokov. Posledná iskra nepriate?ských akcií v roku 2023 viedla k tomu, že Azerbajdžan prevzal kontrolu nad Náhorným Karabachom a prinútil arménske obyvate?stvo odtrhnutého regiónu takmer úplne utiec? do Arménska. Zárove? Baku a Jerevan za?ali s delimitáciou hraníc a uviedli, že sú blízko uzavretia mierovej zmluvy.
Azerbajdžan požadoval kontrolu nad nieko?kými bývalými sovietskymi azerbajdžanskými dedinami, ktoré zostali na arménskom území po páde Sovietskeho zväzu. V marci arménsky premiér Nikol Pašinjan povedal, že jeho vláda je pripravená presunú? dediny do Baku, aby sa predišlo neistote a novým nepriate?stvám.
Zdroj sputnik, preložené cez google
