JEREVAN (Sputnik) – Vládnuca väčšina arménskeho parlamentu odmietla diskutovať o návrhu vyhlásenia o delimitácii a demarkácii hranice s Azerbajdžanom, ktorý predložila opozičná „Arménsko“ frakcia, informoval korešpondent Sputniku.
„Za rozhodnutie zaradiť návrh vyhlásenia „O demarkácii a delimitácii medzi Arménskou republikou a Azerbajdžanskou republikou“, ktorého autorom je frakcia „Arménsko“, hlasovalo 27 poslancov, proti bolo 51. Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, “ Povedal podpredseda arménskeho parlamentu Ruben Rubinyan pri prezentácii výsledkov hlasovania.
Artur Chačatrjan, člen frakcie „Arménsko“, povedal, že podľa arménskych zákonov má predseda vlády právo vytvárať len poradné orgány, ale osobitná komisia na čele s podpredsedom vlády Mherom Grigorjanom nemôže rozhodnúť, kde hranica vedie. Akúkoľvek zmenu hranice by malo schváliť referendum, dodal.
Autori návrhu stanoviska sa domnievajú, že vymedzenie hranice by malo vychádzať z medzinárodných dokumentov, najmä z Charty Organizácie Spojených národov, Viedenského dohovoru a Helsinského záverečného aktu. Demarkácia by mala byť založená na hranici k 24. septembru 1993 – ku dňu vstupu Azerbajdžanu do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ako aj odblokovaniu ciest a komunikácií pri zachovaní suverenity, uviedol Chačatrjan.
Vládnuca frakcia „občianskych zmlúv“, ktorá hlasovala proti predloženiu návrhu vyhlásenia na diskusiu na plenárnom zasadnutí, uviedla, že neprispieva k „mierovému procesu vyhlásenému arménskou vládou a je v rozpore so štátnymi záujmami Arménska“.
19. apríla sa v Arménsku a Azerbajdžane uskutočnilo ôsme stretnutie komisií pre delimitáciu hraníc. Krajiny sa dohodli na vytýčení časti hranice, výsledkom čoho bude odovzdanie štyroch dedín, ktoré boli od začiatku 90. rokov pod kontrolou Arménov. Minulý utorok bola na hranici umiestnená prvá hraničná značka.
Tento vývoj však vyvolal v Arménsku protesty. Demonštranti v Arménsku od 20. apríla blokujú diaľnice do Gruzínska a Iránu a žiadajú zastavenie procesu delimitácie a prevodu pohraničných území Azerbajdžanu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli niekoľko vojen o sporný región Náhorný Karabach od rozpadu Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov. Posledná iskra nepriateľských akcií v roku 2023 viedla k tomu, že Azerbajdžan prevzal kontrolu nad Náhorným Karabachom a prinútil arménske obyvateľstvo odtrhnutého regiónu takmer úplne utiecť do Arménska. Zároveň Baku a Jerevan začali s delimitáciou hraníc a uviedli, že sú blízko uzavretia mierovej zmluvy.
Azerbajdžan požadoval kontrolu nad niekoľkými bývalými sovietskymi azerbajdžanskými dedinami, ktoré zostali na arménskom území po páde Sovietskeho zväzu. V marci arménsky premiér Nikol Pašinjan povedal, že jeho vláda je pripravená presunúť dediny do Baku, aby sa predišlo neistote a novým nepriateľstvám.
Zdroj sputnik, preložené cez google
