Obe bývalé sovietske republiky sa minulý mesiac dohodli na texte dlho o?akávanej mierovej zmluvy, ktorá má ukon?i? desa?ro?ia konfliktov. Azerbajdžan však pred podpisom dokumentu predložil sériu podmienok vrátane zmeny arménskej ústavy.
Pašinjan v utorok navrhol, aby sa mierová dohoda podpísala sú?asne s vyhlásením o splnení jednej z ?alších požiadaviek Baku – formálnym zrušením Minskej skupiny Organizácie pre bezpe?nos? a spoluprácu v Európe (OBSE). Ide o dnes už nefungujúcu skupinu medzinárodných sprostredkovate?ov (Francúzska, Ruska a Spojených štátov), ktorá bola založená v roku 1991 s cie?om podpori? riešenie konfliktu rokovaniami.
„To znamená položi? na stôl mierovú dohodu a spolo?né vyhlásenie o zrušení štruktúr Minskej skupiny a podpísa? ich na rovnakom mieste a v rovnakom ?ase,“ spresnil arménsky premiér v parlamente v Jerevane.
Zárove? navrhol vytvori? spolo?ný arménsko-azerbajdžanský mechanizmus na vyšetrovanie hrani?ných incidentov vrátane porušení prímeria. „Neexistuje žiadny dôvod na vojnu… Vojna nebude, bude mier,“ zdôraznil.
Arménsko deklarovalo pripravenos? podpísa? mierovú dohodu s Azerbajdžanom. Baku však trvá na tom, aby Jerevan z arménskej ústavy odstránil odkaz na vyhlásenie nezávislosti krajiny, ktoré si uplat?uje územné nároky na Náhorný Karabach. Azerbajdžan toto vyhlásenie považuje za ohrozenie svojej územnej integrity.
Pašinjan tvrdí, že takáto zmena si v Arménsku vyžaduje referendum, ktoré by sa mohlo uskuto?ni? najskôr v roku 2027. Zdôraznil však, že mierovú dohodu by chcel podpísa? skôr.
Baku a Jerevan viedli v posledných desa?ro?iach dve vojny o kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach. Ide o sú?as? azerbajdžanského územia, ale žili v ?om prevažne etnickí Arméni. V septembri 2023 ho Azerbajdžan znovuobsadil po?as 24-hodinovej ofenzívy.
Dohoda o normalizácii vz?ahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko.
Zdroj feed teraz.sk
