„Arménsko akceptuje návrhy Azerbajdžanu týkajúce sa dvoch doteraz nevyriešených ?lánkov návrhu (mierovej dohody),“ uviedlo arménske ministerstvo zahrani?ných vecí v oficiálnom vyhlásení.
Arménsko však kritizovalo Azerbajdžan za to, že vydal jednostranné vyhlásenie namiesto spolo?ného. Jerevan dodal, že je pripravený za?a? rokova? o „dátumoch a mieste podpisu dohody„.
Baku a Jerevan viedli dve vojny o azerbajdžanský prevažne Arménmi obývaný odštiepenecký región Náhorný Karabach, a to v ?ase konca Sovietskeho zväzu a v roku 2020. Azerbajdžan napokon región obsadil po?as 24-hodinovej ofenzívy v septembri 2023.
Pod?a arménskeho premiéra Nikola Pašinjana bol jednou zo spomínaných nevyriešených otázok spor oh?adom „(ne)rozmiestnenia síl tretej strany“ pozd?ž spolo?nej hranice oboch krajín. Nezhody sa týkali aj plánov oboch strán na stiahnutie žalôb z medzinárodných súdov. Baku aj Jerevan totiž vedú spory na Medzinárodnom súdnom dvore, Medzinárodnom trestnom súde aj Európskom súde pre ?udské práva najmä pre obvinenia z porušovania práv po?as ozbrojených konfliktov.
„Musíme si by? istí, že žaloby z medzinárodných súdov nielen stiahneme, ale sa ich aj úplne vzdáme… V opa?nom prípade môže nasta? situácia, že obe strany stiahnu svoje žaloby z medzinárodných súdov, ale v ?alšej fáze Azerbajdžan vznesie tieto otázky bilaterálne, ?o môže vies? k eskalácii,“ povedal Pašinjan.
Azerbajdžan od Arménska zase o?akáva „ústavné zmeny„, uviedol azerbajdžanský minister zahrani?ných vecí Džejhun Bajramov. Týkajú sa odkazu na územné nároky na Náhorný Karabach. Zmena ústavy by si vyžadovala usporiadanie referenda.
Z Náhorného Karabachu po jeho prevzatí Azerbajdžanom utiekli takmer všetci etnickí Arméni – viac ako 100.000 ?udí, dodala AFP.
Zdroj feed teraz.sk
