„Arménsko akceptuje návrhy Azerbajdžanu týkajúce sa dvoch doteraz nevyriešených článkov návrhu (mierovej dohody),“ uviedlo arménske ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení.
Arménsko však kritizovalo Azerbajdžan za to, že vydal jednostranné vyhlásenie namiesto spoločného. Jerevan dodal, že je pripravený začať rokovať o „dátumoch a mieste podpisu dohody„.
Baku a Jerevan viedli dve vojny o azerbajdžanský prevažne Arménmi obývaný odštiepenecký región Náhorný Karabach, a to v čase konca Sovietskeho zväzu a v roku 2020. Azerbajdžan napokon región obsadil počas 24-hodinovej ofenzívy v septembri 2023.
Podľa arménskeho premiéra Nikola Pašinjana bol jednou zo spomínaných nevyriešených otázok spor ohľadom „(ne)rozmiestnenia síl tretej strany“ pozdĺž spoločnej hranice oboch krajín. Nezhody sa týkali aj plánov oboch strán na stiahnutie žalôb z medzinárodných súdov. Baku aj Jerevan totiž vedú spory na Medzinárodnom súdnom dvore, Medzinárodnom trestnom súde aj Európskom súde pre ľudské práva najmä pre obvinenia z porušovania práv počas ozbrojených konfliktov.
„Musíme si byť istí, že žaloby z medzinárodných súdov nielen stiahneme, ale sa ich aj úplne vzdáme… V opačnom prípade môže nastať situácia, že obe strany stiahnu svoje žaloby z medzinárodných súdov, ale v ďalšej fáze Azerbajdžan vznesie tieto otázky bilaterálne, čo môže viesť k eskalácii,“ povedal Pašinjan.
Azerbajdžan od Arménska zase očakáva „ústavné zmeny„, uviedol azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov. Týkajú sa odkazu na územné nároky na Náhorný Karabach. Zmena ústavy by si vyžadovala usporiadanie referenda.
Z Náhorného Karabachu po jeho prevzatí Azerbajdžanom utiekli takmer všetci etnickí Arméni – viac ako 100.000 ľudí, dodala AFP.
Zdroj feed teraz.sk
