Právny spor v súvislosti s „etnickými ?istkami“ prichádza v ?ase, ke? medzi oboma krajinami opä? rastie vojenské napätie po minuloro?nom konflikte v spornej horskej oblasti.
Zástupca arménskej vlády uviedol, že Baku „systematicky vymazáva všetky stopy prítomnosti etnických Arménov vrátane arménskeho kultúrneho a náboženského dedi?stva“.
Azerbajdžan dôrazne odmietol tieto obvinenia a uviedol, že Arméni sa môžu slobodne vráti?, pokia? budú súhlasi? so životom pod azerbajdžanskou vládou.
Baku ešte v pondelok na pôde MSD uviedlo, že Jerevan využíva vzájomný súdny spor na vedenie verejnej mediálnej kampane vo?i Azerbajdžanu. S?ažnos? Arménska ozna?ilo za unáhlenú a vyzvalo tribunál OSN, aby prípad zamietol.
Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach dve vojny, za?iatkom 90. rokov a v roku 2020. Azerbajdžanské sily vlani v septembri v bleskovej ofenzíve región obsadili a ukon?ili tri desa?ro?ia trvajúcu vládu arménskych separatistov nad touto enklávou.
MSD vydal v decembri 2021 mimoriadne nariadenie, ktorým obe strany vyzval, aby sa vyhýbali podnecovaniu a podpore rasovej nenávisti. Tento súd však nemá mechanizmy na presadenie svojich rozhodnutí.
Náhorný Karabach pod?a medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ho prevažne Arméni. Vä?šina z nich odtia? ušla, ke? Azerbajdžan získal v oblasti kontrolu.
Arménsko sa následne opä? obrátilo na MSD a žiada, aby Azerbajdžanu prikázal stiahnu? svojich vojakov z Karabachu a umožnil arménskym ute?enom bezpe?ný návrat domov. Súd v novembri Azerbajdžanu nariadil, aby takýto návrat osôb umožnil.
Zdroj feed teraz.sk