Obe bývalé sovietske republiky 13. marca oznámili, že ukončili rozhovory zamerané na vyriešenie dlhoročného konfliktu a dohodli sa na znení možnej dohody.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v stredu zdôraznil, že Baku „nepredkladá žiadne dodatočné podmienky“ na podpísanie zmluvy. „Naše požiadavky sú Arménsku dobre známe, nie sú nové. Hovoríme o nich už dlho, ale zatiaľ sme od Arménska nedostali žiadnu serióznu reakciu,“ skonštatoval.
Medzi požiadavky podľa neho patrí rozpustenie Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Uviedol to s odkazom na dnes už nefungujúcu skupinu medzinárodných sprostredkovateľov – Francúzska, Ruska a Spojených štátov -, ktorá bola založená v roku 1991 pod záštitou OBSE s cieľom podporiť riešenie konfliktu rokovaniami.
Zopakoval tiež dlhodobú požiadavku, aby sa z arménskej ústavy odstránil odkaz na vyhlásenie nezávislosti Arménska, ktoré si uplatňuje územné nároky na Náhorný Karabach. Azerbajdžan toto vyhlásenie považuje za ohrozenie svojej územnej integrity.
Akékoľvek zmeny a doplnenia arménskej ústavy by si však vyžadovali referendum. Jerevan predtým avizoval, že je pripravený bezodkladne podpísať mierovú dohodu, a premiér Nikol Pašinjan oznámil vypísanie referenda o zmene ústavy na rok 2027.
„Keď budú tieto dve podmienky splnené, podpísaniu mierovej zmluvy už nebude nič brániť. (…) Loptička je na strane Arménska,“ zdôraznil Alijev.
Dohoda o normalizácii vzťahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko.
Baku a Jerevan viedli dve vojny o kontrolu azerbajdžanského, prevažne Arménmi obývaného regiónu Náhorný Karabach. Azerbajdžan napokon tento región obsadil počas 24-hodinovej ofenzívy v septembri 2023.
Zdroj feed teraz.sk
