Hamburg 7. októbra (TASR) – Arménsko dúfa, že v nasledujúcich štyroch týžd?och podpíše mierovú dohodu s Azerbajdžanom, uviedol arménsky prezident Vahagn Cha?aturjan. Tento krok by mohol zmierni? napätie na konfliktom zmietanom južnom Kaukaze, aj ke? Baku signalizuje, že mierový proces „uviazol“. TASR o tom informuje pod?a správy, ktorú v pondelok priniesla tla?ová agentúra Reuters.

Obe krajiny vedú mierové rozhovory už rok – odkedy Azerbajdžan v septembri 2023 po 30 rokoch faktickej nezávislosti znovu obsadil bývalý separatistický región Náhorný Karabach, ?o prinútilo takmer celú jeho približne 100-tisícovú arménsku populáciu utiec? do domovského Arménska.

Rozhovory sú napäté, pri?om obe krajiny obvi?ujú druhú stranu z nezáujmu o podpísanie zmluvy, ktorá by ukon?ila konflikt, ktorý sa za?al ešte pred získaním ich nezávislosti od Moskvy.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatkovom prejave obvinil Arménsko, že je neúprimné v snahe uzavrie? dohodu a že sa vyzbrojuje na nové boje. Varoval ho, aby „zastavilo tieto nebezpe?né hry“.

Pod?a Cha?aturjana však Jerevan dúfa, že Azerbajdžan podpíše 16 ?lánkov pred konferenciou o zmene klímy COP29, ktorú Baku organizuje 11. – 22. novembra.

„Ak by to bolo len na nás, podpísali by sme to hne? teraz, dnes,“ povedal Cha?aturjan popri hamburskej konferencii o trvalo udržate?nom rozvoji. „Dúfame však, že k tomu skôr ?i neskôr dospejeme,“ zdôraznil.

Dohodnuté ?lánky obsahujú medzinárodne uznávané základné ustanovenia pre nadviazanie diplomatických vz?ahov. Pod?a prejavu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana zo septembra sa v nich okrem iného stanovuje mechanizmus, ktorý obom stranám umožní pokra?ova? v rokovaniach.

Cha?aturjan má prevažne reprezentatívne právomoci, ale je spojencom Pašinjana. Dodal, že s azerbajdžanskými predstavite?mi sa ešte rokuje o nieko?kých ?alších ?lánkoch.

Azerbajdžan uviedol, že Arménsko musí pred podpísaním mierovej zmluvy zmeni? svoju ústavu a odstráni? z nej nepriame odkazy na nezávislos? Náhorného Karabachu.

Za?iatkom tohto roka sa Arménsko v rámci mierového procesu stiahlo z nieko?kých azerbajdžanských obcí, ktoré ovládalo od za?iatku 90. rokov 20. storo?ia. Nieko?kí zo státisícov etnických Azerbajdžancov, ktorí v 90. rokoch utiekli z domovov v Náhornom Karabachu a jeho okolí, sa po vojenskom ví?azstve Azerbajdžanu mohli vráti?.

Cha?aturjan tiež uviedol, že rozhovory s Tureckom, blízkym spojencom Azerbajdžanu, prebiehajú dobre a zvažuje sa návrh na otvorenie hraníc medzi oboma krajinami pre ob?anov tretích štátov a osoby s diplomatickými pasmi. „Bude to signál, že skuto?né diplomatické vz?ahy sa stali realitou,“ povedal.

Ankara prerušila vz?ahy s Jerevanom v roku 1993, ke? podporila Azerbajdžan po?as jeho vojny s Arménskom o Náhorný Karabach, ale v uplynulých rokoch sa diplomatické rozhovory medzi nimi zintenzívnili.