Dohodu podpísali v piatok v Bielom dome arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. V pondelok zverejnili ministerstvá zahrani?ných vecí oboch krajín jej text, v ktorom sa uvádza, že Jerevan a Baku sa vzdajú všetkých územných nárokov vo?i sebe navzájom, zdržia sa použitia sily a budú rešpektova? medzinárodné právo.
Jerevan a Baku sa v dohode zaviazali, že „nebudú podnika?, podporova? ani sa zú?ast?ova? na žiadnych nepriate?ských akciách proti sebe navzájom v diplomatickej, informa?nej a inej sfére, ktoré sú v rozpore s touto dohodou, a s týmto ú?elom budú pravidelne vies? konzultácie“.
Krajiny tiež pod?a zverejneného textu odsudzujú všetky prejavy separatizmu i terorizmu a budú proti nim bojova? v rámci svojej jurisdikcie.
Do jedného mesiaca od nadobudnutia ú?innosti tejto dohody sa strany zaväzujú stiahnu?, zruši? alebo inak vyrieši? všetky medzinárodné nároky, s?ažnosti, odvolania, námietky, žaloby a spory, ktoré boli podané pred podpisom dohody, a zárove? nebudú iniciova? nové takéto nároky ?i sa akoko?vek podie?a? na s?ažnostiach alebo žalobách podaných tretími stranami proti druhej strane. Strany majú tiež v záujme zriadi? spolo?nú komisiu na implementáciu ustanovení mierovej dohody.
„Táto dohoda je pevný základ na vytvorenie spo?ahlivého a trvalého mieru, výsledok dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorá odráža vyvážené záujmy oboch krajín,“ napísal Pašinjan na sociálnej sieti Facebook.
Po rozpade Sovietskeho zväzu viedli Arménsko a Azerbajdžan nieko?ko vojenských konfliktov o sporný región Náhorný Karabach, ktorý obývali prevažne Arméni. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane, no po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 prišli o kontrolu nad týmto územím, ?o viedlo k masovému odchodu etnických Arménov z Náhorného Karabachu.
Sú?as?ou mierovej dohody sprostredkovanej USA je aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachi?evan. Výhradným právom na výstavbu koridoru budú disponova? Spojené štáty.
Mierovú dohodu privítali predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO), Európskej únie, šéf britskej diplomacie David Lammy ?i iránske ministerstvo zahrani?ných vecí.
Zdroj feed teraz.sk
