Obe krajiny sa dohodli na spolupráci na vytvorení kľúčového dopravného koridoru pod dohľadom USA.
Americký prezident Donald Trump privítal v Bielom dome lídrov Arménska a Azerbajdžanu na tom, čo nazval „historickým mierovým summitom“.
Počas piatkového podujatia arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a Trump podpísali spoločné vyhlásenie zamerané na otvorenie kľúčovej dopravnej trasy v regióne – tzv. Zangezurského koridoru.
Trasa spája Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan cez úzky pás zeme nachádzajúci sa v južnom Arménsku, ktorý vedie pozdĺž hranice krajiny s Iránom.
Trasu majú rozvíjať a prevádzkovať americké spoločnosti a bude známa ako „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“. Americký prezident povedal, že pomenovanie trasy po ňom je „veľkou cťou“ a tvrdil, že „o to nežiadal“.
Arménski aj azerbajdžanski lídri zahrnuli amerického prezidenta chválou za vyhlásenie. Pašinjan povedal, že dohoda je veľkým úspechom „pre naše krajiny a pre náš región a úspechom pre svet“, čo upevnilo Trumpovo „odkaz ako štátnika a mierotvorcu“. Alijev povedal, že Trump prináša „mier“ do celého kaukazského regiónu a poznamenal: „A my sme za to vďační.“
Arménsko a susedný Azerbajdžan sú bývalé sovietske republiky, ktoré sú od konca 80. rokov 20. storočia v územnom spore o región Náhorný Karabach. Región s prevažne arménskym obyvateľstvom sa od Baku odtrhol začiatkom 90. rokov po rozsiahlej vojne. Územie bolo viac ako dve desaťročia zdrojom neustáleho napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom, pričom došlo k viacerým vzplanutiam napätia a rozsiahlym konfliktom, kým sa Baku v roku 2023 nepodarilo silou znovu získať kontrolu nad regiónom.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com