Na otázku novinárov, aká a kedy táto odpoveď na operáciu Pavučina bude, Peskov povedal: „Taká a vtedy, keď to naši vojaci uznajú za vhodné.“
Ruské ministerstvo obrany pripustilo, že 1. júna sa pod útokom ocitli vojenské letiská v Murmanskej, Irkutskej, Ivanovskej, Riazanskej a Amurskej oblasti, ktoré sa rozprestierajú hlboko vo vnútrozemí. Moskva potvrdila, že v Murmanskej a Irkutskej oblasti „niekoľko lietadiel“ začalo v dôsledku útoku dronov horieť.
Agentúra AFP pripomenula, že Putin opakovane odmietol 30-dňové prímerie vo vojne na Ukrajine, pričom v stredu vyhlásil, že Kyjev by tento čas aj tak využil na prezbrojenie a mobilizáciu.
AFP konštatuje, že Trumpovo úsilie o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine doteraz prinieslo len málo výsledkov – konkrétnym činom bola len veľká výmena vojnových zajatcov.
Kremeľ uviedol, že Putin a Trump sa v stredu počas telefonického rozhovoru nedohodli na čase svojho stretnutia, ale zhodli sa v tom, že takáto schôdzka je nevyhnutná.
Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj opakovane vyzval na rozhovory s Putinom, ale dlhoročný ruský líder v stredu povedal: „O čom sa môžeme rozprávať s teroristami?“, čím dal najavo, že absolútne odmieta diplomatické riešenie vojnového konfliktu so súčasným ukrajinským vedením.
Vo verejnom diskurze v Rusku podobné Putinove vyjadrenia upevňujú obraz Ukrajiny ako hrozby a slúžia ako zámienka pre ďalšie vojenské operácie.
Zelenskyj sa – naopak – snaží prezentovať ako strana otvorená mieru, čím si udržiava diplomatickú podporu Západu.
Tento kontrast medzi „ochotou rokovať“ a „odmietnutím dialógu“ odráža aj hlbokú nedôveru a nezmieriteľné rozdiely medzi oboma stranami, konštatuje AFP.
Zdroj feed teraz.sk
