Arktída zažila najhorúcejšie leto v histórii meraní, pri?om teploty výrazne stúpli nad priemer a morský ?ad klesol na nebezpe?ne nízke úrovne, uvádza sa v novom výskume publikovanom na blogu Arctic News. Extrémne horú?avy zhoršili narušenie klímy, varovala štúdia.
Nové zistenia Národného centra pre údaje o snehu a ?ade (NSIDC) odha?ujú, že teploty v regióne boli v júli 2025 o 3 °C vyššie ako sezónny priemer, ?o viedlo k druhému najnižšiemu zaznamenanému rozsahu morského ?adu. Rýchla strata ?adu vyvolala medzi vedcami poplach.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) uviedla, že Arktída sa otep?uje viac ako dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer, ?o prispieva k významným zmenám v regionálnej klimatickej dynamike. Trend otep?ovania ovplyv?uje aj teploty morskej hladiny, najmä v severnom Atlantiku.
5. augusta 2025 dosiahla teplota morskej hladiny v severnom Atlantiku 32,8 °C, pri?om Golfský prúd prenášal toto teplo na sever, ?o ?alej zhoršovalo stratu ?adu v Arktíde. „Toto nahromadené teplo predstavuje ve?kú hrozbu pre morský ?ad a permafrost,“ varovali odborníci.
V Beringovom prielive dosiahla teplota v rovnakom období 20,3 °C. Zvýšené teplo z extrémnych poveternostných javov, ako sú vlny horú?av a búrky, zvyšuje teplotu riek a urých?uje topenie ?adu. Tieto podmienky vrátane daž?a na morskom ?ade ?alej prispievajú k jeho úbytku.
Úbytok ?adu je spôsobený spätnými väzbami, ako je napríklad albedo efekt, kde znížená ?adová pokrývka odha?uje viac oceánskej vody, absorbuje teplo a ?alej zvyšuje teploty. To destabilizuje permafrost a zintenzív?uje extrémne poveternostné javy. Vedci o?akávajú, že tieto procesy sa v nasledujúcich rokoch stup?ovajú.
Prílev sladkej vody z topiaceho sa ?adu a riek do?asne spomalil topenie, ale o?akáva sa, že tento efekt bude krátkodobý. S rastúcou teplotou oceánov je nepravdepodobné, že vplyv sladkej vody na zachovanie ?adu zabráni ?alšiemu rýchlemu úbytku ?adu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
