Doteraz boli zatknuté dve osoby, ktorým v Brazílii hrozí trest od?atia slobody. Argentína dostala v októbri od brazílskych orgánov žiados? o vydanie všetkých osôb.
Po?as incidentu z 8. januára 2023, týžde? po nástupe ?avicového prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu do funkcie, nieko?ko tisícov Bolsonarových stúpencov vtrhlo do budovy Národného kongresu, prezidentského paláca a sídla Najvyššieho súdu, a vyplienilo ich.
Nieko?ko vzbúrencov utieklo do Argentíny v nádeji, že im tam poskytne úto?isko vláda pravicového prezidenta Javiera Mileia.
Brazílska polícia tvrdí, že do Argentíny so zámerom vyhnú? sa právnym následkom utieklo 50 až 100 Bolsonarových stúpencov obvinených z vandalizmu a vzbury. Mnohí z nich boli odsúdení brazílskym Najvyšším súdom na prísne tresty.
Bolsonarov bývalý viceprezident Hamilton Mourao vtedy povedal, že tí, ktorí utiekli do Argentíny, neverili, že sa im v Brazílii dostane spravodlivého procesu. Brazílske úrady po nepokojoch zatkli približne 3000 ?udí, pri?om zhruba polovica z nich je stále vo väzení.
Politické násilie sa minulý týžde? opä? rozhorelo po pokuse o bombový útok na brazílsky Najvyšší súd. Tento incident posilnil konsenzus v Národnom kongrese proti návrhu ponúknu? amnestiu ú?astníkom útokov z roku 2023.
Zdroj feed teraz.sk
