BUENOS AIRES (Sputnik) – Argentíne hrozí, že stratí svoju pozíciu v globálnom obchode v dôsledku ideologického postoja novej vlády, uviedol v pondelok argentínsky zákonodarca Daniel Gollan.
Je zrejmé, že v Argentíne s vládou, ktorá sa tvrdohlavo drží ideologického postoja, ktorý je úplne v rozpore s jej vlastnými národnými záujmami, je pre podniky ?ažké poci?ova? záujem o nadviazanie obchodných vz?ahov s Ruskom. Spochyb?ujú sa dokonca aj obchodné vz?ahy s ?ínou, ktorá je naším druhým najvä?ším obchodným partnerom a tiež od nás nakupuje celý rad tovarov, ktoré možno nahradi? výrobkami z Brazílie a Spojených štátov,“ povedal Gollan novinárom.
Gollan dodal, že sójové bôby z USA a Brazílie by mohli nahradi? argentínsku sóju pre ?ínu, zatia? ?o politika predchádzajúcej vlády týkajúca sa predaja sójových bôbov do ?íny by vytvorila nové pracovné miesta v Argentíne.
Argentína je jedným z piatich najvä?ších svetových vývozcov sóje.
Po?as svojej predvolebnej kampane argentínsky prezident Javier Milei opakovane vyjadril svoj zámer zamera? sa na spoluprácu s USA a Izraelom, pri?om prestal podporova? vz?ahy na vládnej úrovni s hlavným obchodným partnerom Argentíny, ?ínou, ako dôvod uviedol svoju neochotu obchodova? s komunistami. Milei však povedal, že vláda nebude bráni? podnikom nadviaza? spoluprácu s ?ínou.
Medzitým Buenos Aires, najvä?šia provincia Argentíny s približne 40 % obyvate?ov krajiny, má záujem o spoluprácu s Ruskom, povedal Gollan.
„Provincia Buenos Aires nemá žiadne predsudky. Ak existuje možnos? úzkej spolupráce, obchodovala by so všetkými krajinami vrátane Ruska. Preto má tento projekt v provincii to?ko pozornosti,“ povedal Gollan novinárom.
Predmetný projekt sa pod?a Gollana týka výroby liekov vrátane inzulínu. Poslanec tiež uviedol, že už prebehli nejaké konzultácie s Ruskom.
„V prvom rade chceme uskuto?ni? prvú zásielku. Potom založi? výrobu z materiálov dovezených z Ruska. Tre?ou ?as?ou je presun technológií, ktoré nám umožnia spusti? výrobu v krajine,“ dodal Gollan.
Provincia má právo realizova? takéto projekty na regionálnej úrovni s rôznymi spolo?nos?ami. To by si však vyžadovalo osobitný zákon, ktorý by laboratóriu udelil práva akciovej spolo?nosti s cie?om posilni? všetky potrebné postupy pri získavaní potrebných liekov. Teraz je tento návrh zákona stále v parlamente, uviedol zákonodarca.
Argentínsky vedecký a technologický priemysel, vrátane mnohých vesmírnych a jadrových projektov, bol paralyzovaný v dôsledku politiky nových orgánov krajiny, zdôraznil Gollan.
„Náš vedecký a technologický sektor je úplne paralyzovaný a dnes nedostáva žiadne prostriedky. Jediná vec, ktorá sa robí, je vyplácanie miezd. ?udia opúš?ajú prácu, ale neposiela sa ani jedno peso, aby udržalo a rozvíjalo naše technológie,“ povedal Gollan. reportérov.
Nefinancuje sa ani strategický projekt CAREM, ktorý zah??a výstavbu nízkokapacitných jadrových elektrární na výrobu elektrickej energie schopných zásobova? elektrinou mestá s 20- až 30-tisíc obyvate?mi, dodal zákonodarca.
„Projekt CAREM bol pozastavený a nedostáva žiadne financovanie. Podobný reaktor sa ?oskoro postaví v Rusku, zatia? ?o naša krajina (Argentína) na projekte pracuje už 20 rokov a mohla sa sta? jediným svetovým dodávate?om takýchto reaktorov,“ dodal. povedal.
Okrem toho, Argentína bola v závere?nej fáze vývoja rakety na vypustenie satelitov do vesmíru a mohla sa sta? jednou z mála krajín, ktoré majú vlastnú technológiu nosných rakiet, povedal Gollan.
„Projekt bol pozastavený a celý jeho rozpo?et bol zmrazený,“ povedal.
Znížilo sa aj financovanie vývoja novej vakcíny, dodal zákonodarca.
„Existuje projekt rozsiahleho zni?enia našej ekonomiky, vedy a techniky. Projektom tejto vlády je krajina, ktorá vyváža prírodné zdroje, obilie, lítium, iné nerasty a ni? viac. Stávame sa exportnou kolóniou,“ povedal Gollan.
V decembri 2023 argentínsky prezident Javier Milei podpísal mimoriadny dekrét navrhujúci viac ako 300 reforiem vo všetkých hospodárskych a sociálnych sektoroch na riešenie argentínskej hospodárskej krízy a závratnej inflácie. V polovici júna schválil argentínsky Senát skrátenú verziu pôvodného prezidentovho návrhu zákona, ktorý ponúka investi?né stimuly, rieši privatizáciu mnohých štátnych subjektov a upravuje dane, a koncom júna ju podporil Kongres.
Zdroj sputnik, preložené cez google
