V júli 1994 kamión naložený výbušninami vošiel do areálu židovského centra AMIA v argentínskom hlavnom meste a explodoval. K útoku sa nikto neprihlásil, avšak Argentína a Izrael mali dlhodobo podozrenie, že útok vykonalo na žiados? Iránu libanonské šiitské hnutie Hizballáh.
Argentínsky zákon až do marca tohto roku nepovo?oval, aby sa súdne procesy konali v neprítomnosti podozrivých. Štvrtkové rozhodnutie o súdnom procese v neprítomnosti podozrivých je prvým takýmto rozhodnutím v Argentíne.
AFP konštatuje, že sudca Daniel Rafecas uznal „výnimo?nos?“ rozhodnutia posla? prípad na súd viac ako 30 rokov po bombovom útoku, pri?om všetci podozriví sú stále na slobode. Súdenie podozrivých v neprítomnosti pod?a neho umož?uje „aspo? sa pokúsi? odhali? pravdu a zrekonštruova?, ?o sa stalo“.
Rafecas tvrdí, že proces v neprítomnosti bol odôvodnený vzh?adom na „materiálnu nemožnos? zabezpe?i? prítomnos? obžalovaných a povahu vyšetrovaného zlo?inu proti ?udskosti“.
Desa? podozrivých v tomto prípade sú bývalí iránski a libanonskí ministri a diplomati, na ktorých Argentína vydala medzinárodné zatyka?e.
Argentína sa od roku 2006 snažila zadrža? osem Iráncov vrátane niekdajšieho prezidenta Akbara Hášemího Rafsandžáního, ktorý zomrel v roku 2017.
Irán poprel zapojenie do útoku a odmietol zadrža? a odovzda? podozrivých. Argentínsky súd v apríli 2024 obvinil z útoku proiránsky Hizballáh a útok ozna?il za „zlo?in proti ?udskosti“. Zistil, že spomínaný útok a ?alší útok na izraelské ve?vyslanectvo v roku 1992 boli pravdepodobne vyvolané rozhodnutím vlády pod vedením vtedajšieho prezidenta Carlosa Menema o zrušení troch zmlúv s Iránom o dodávkach jadrového vybavenia a technológií. Súdu sa však nepodarilo predloži? dôkazy o ú?asti Iránu.
Medziamerický súd pre ?udské práva (IACHR) minulý rok rozhodol, že argentínsky štát je zodpovedný za to, že útoku nezabránil a ani ho riadne nevyšetril. Obvinil štát aj zo snahy „zakry? a bráni? vyšetrovaniu“.
Zdroj feed teraz.sk
