Dodal, že je to dôležitá stavba z ?ias tureckých vojen. Vybudovali ju v polovici 16. storo?ia a postupne od polovice 18. storo?ia zaniká. Vtedy za?ali v jej susedstve vznika? prvé rodinné domy a hospodárske objekty. „Tento objekt je unikátny svojimi rozmermi, mohutnos?ou, vybudovali ho talianski stavitelia,“ objasnil.
Pod?a neho urobili tri archeologické sondy pri jeho západnej stene, pri južnej stene a odkryli aj jeho juhozápadné nárožie. „Archeologickými sondami sme sa dokopali do úrovne okolo roku 1900. Boli tam ve?mi mohutné násypy z obdobia 20. storo?ia,“ spomenul s tým, že v tom ?ase asanovali obydlia, ktoré sa tam nachádzali. Archeologické sondy v tomto roku zistili aj líce tohto bastiónu, ktorý kompletne vybudovali z kame?a. „To bola jedna z otázok a jeden zo zadaní archeologického výskumu, ?i mal pláš? tehlový alebo kamenný,“ konštatoval Beljak. Archeologickým výskumom sa pod?a neho potvrdilo, že pláš? tejto stavby bol kamenný.
Bastión Zvolenského zámku je dokumentovaný aj v kartografických materiáloch z obdobia novoveku. Ako prvé vyobrazenie je to z roku 1599 na rytine Willenberga, kde bastión už v plnej hmote stál. ?alšie vyobrazenia, tentokrát kartografické, sa nachádzajú na mape zo za?iatku 18. storo?ia.
Beljak verí, že výskum bastiónu vo Zvolene bude pokra?ova? aj budúci rok, aby doplnili informácie o jeho vnútornej zástavbe. Výskum v roku 2025 robil Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. V rámci letnej školy archeológie, ktorú podporil Banskobystrický samosprávny kraj, sa na ?om zú?astnili študenti z univerzity v Budapešti a z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Zdroj feed teraz.sk
