Hrob hlboký približne 140 centimetrov vznikol v piatom alebo šiestom storo?í nášho letopo?tu v lokalite Zamárdi-Kútvölgyi-d?l?. Kostry v ?om ležali v piatich vrstvách, úplne na dne hrobu ležala kostra rysa. Nad ním v štyroch vrstvách oddelených približne 20 až 40 centimetrami zeminy boli na pravom boku uložené psy ve?kosti dnešných stava?ov alebo nemeckých ov?iakov.
Nálezy kostrových pozostatkov rysa sú v hroboch vzácne, pretože ?udia rysy nelovili pre mäso, hoci v minulosti využívali ich kožušinu. Z tohto dôvodu sa niekedy v hroboch objavujú pazúre rysov, ktoré sa zachovajú aj v prípade, že sa kožušina rozloží, dodáva Bartosiewicz.
Rys je ve?ká ma?kovitá šelma, ktorá v sú?asnosti z európskej vo?nej prírody vinou ?loveka už takmer vymizla, v minulosti však obývala prakticky celú severnú pologu?u.
„?ažko zhrnú? našu interpretáciu hrobov s ostatkami rysov a psov, pretože nie sú známe žiadne (archeologické ani etnografické) paralelné nálezy,“ uvádza archeológ Lászlo Bartosiewicz zo Štokholmskej univerzity, ktorý sa podie?al na štúdii.
Archeológovia predpokladajú, že hrob mohol vzniknú? po súboji šeliem, v ktorom ma?kovitá šelma psy zabila, alebo mohol vzniknú? zámerným pochovaním zviera?a v rámci neznámeho rituálu. Ak by to tak bolo, potom by zrejme zvieratá boli uložené starostlivejšie, uvádzajú vedci v štúdii.
„Žia?, ak si uvedomíme chaotickos? pomerov, ktoré vtedy vládli, tak v období s?ahovania národov sa na území bývalej rímskej provincie (Panónie) mohla objavi? prakticky ?ubovo?ná ideológia,“ dodáva Bartosiewicz.
Zooarcheologi?ka Victoria Mosesová z Harvardovej univerzity, ktorá sa na štúdii nepodie?ala, oce?uje zdržanlivos? jej autorov a ich snahu triezvo interpretova? nález. Prítomnos? takého vzácneho zviera?a v hrobe však pod?a nej výrazne zvyšuje pravdepodobnos? možnosti, že išlo o sú?as? rituálu. Vzh?adom na multikultúrne prostredie lokality však nález nemožno jednozna?ne interpretova?, uzatvárajú vedci.
Zdroj feed teraz.sk
