Archeológovia našli najstaršiu keramiku na našom území

Santovka 20. novembra (TASR) – Slovenským archeológom sa počas viacročného výskumu v Santovke v Levickom okrese podarilo objaviť najstaršie úlomky keramiky v regióne severne od Dunaja. Ako na webe Archeologického ústavu SAV uviedol vedec Jozef Bátora, spolu s kusmi zuhoľnatených stromov sa našli v profile potoka Búr, ktorý preteká tesne pod archeologickou lokalitou.

Slovenským archeológom pomáhali pri analýze nálezov aj odborníci z Ústavu geologických vied a Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. „Vyhotovená rádiokarbónová analýza ukázala, že keramiku zhotovili už lovci a zberači v závere mezolitu, teda strednej doby kamennej, a to 5800 rokov pred naším letopočtom. Ukázalo sa, že objavená keramika je o 300 rokov staršia, ako doteraz známa najstaršia neolitická keramika severne od Dunaja,“ skonštatoval Bátora.

Podľa jeho slov ide o mimoriadne významný objav, pretože nádoby vytvorili pravekí lovci, ktorí ešte nežili ako poľnohospodári usadlým spôsobom života na jednom mieste, ale kočovali z miesta na miesto. „Doteraz platil naratív, že znalosť zhotovovania keramických nádob na naše územie prišla spolu s neolitickými poľnohospodármi až okolo roku 5500 pred naším letopočtom,“ pripomenul Bátora.

Vedcom sa podarilo zistiť aj to, ako pravekí lovci keramické nádoby vyrábali a na čo slúžili. Podľa Bátoru boli vypaľované pri 600 stupňoch Celzia na otvorenom ohni, keďže pece na vypaľovanie keramiky sa objavili až o niekoľko storočí neskôr. „Mezolitickí ľudia túto keramiku používali ako hrnce na varenie. Lipidová analýza vnútornej strany črepov zo Santovky potvrdila prítomnosť tuku z divo žijúcich prežúvavcov, ako sú napríklad jelene a srnce,“ vysvetlil Bátora

Slovenskí archeológovia pri analýze nálezov spolupracovali aj s vedcami zo Stredoeurópskeho technologického ústavu Technickej univerzity v Brne. „Prostredníctvom počítačovej 3D vizualizácie sa podarilo zrekonštruovať pravdepodobný vzhľad dvoch nádob. Jedna z nich mala zrejme zahrotené dno a druhá štvorcové ústie. Doterajšie poznatky ukazujú, že v oblasti Dunaja sa podobné keramické tvary nevyskytujú,“ doplnil Bátora.