Archeológ Pavol Šteiner priblíži ojedinelý výskum v Kremničke

Banská Bystrica 29. októbra (TASR) – Hosťom pokračovania cyklického podujatia Stretnutia s minulosťou, ktoré organizuje Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici, bude archeológ Pavol Šteiner z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vo svojej prednáške 30. októbra o 17.00 h v Thurzovom dome porozpráva o ojedinelom rozsiahlom výskume v banskobystrickej mestskej časti Kremnička, ktorý so spolupracovníkmi robil na miestach masových popráv a povstaleckej obrany z čias druhej svetovej vojny. TASR o tom informovala manažérka SSM Dana Kurtíková.

Archeologický výskum v Kremničke inicioval banskobystrický magistrát v snahe chrániť pamätné miesta spojené s bojmi počas SNP a najmä s brutálnymi nacistickými represáliami po jeho potlačení. V roku 1999 bola totiž v blízkosti pamätníka a masových hrobov povolená výstavba rodinných domov, ktorá narušila pietny charakter lokality. Cieľom samosprávy bolo získať relevantné podklady, ktoré by poslúžili pamiatkarom na rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany lokality, kde sa na prelome rokov 1944 a 1945 odohral masaker patriaci k najväčším zločinom u nás.

„Po povrchovom prieskume v apríli tohto roka a júnovej sondáži povstaleckých bunkrov sa naša pozornosť zamerala na protitankovú priekopu, ktorá sa na prelome rokov 1944 a 1945 stala masovým hrobom niekoľkých stoviek obetí nacistických represálií. Výskum zistil presné rozmery a profil priekopy a bude viesť k začatiu procesu rozšírenia statusu národnej kultúrnej pamiatky na všetky identifikované objekty súvisiace s povstaleckou obranou Banskej Bystrice a nasledujúcich masových popráv. Je symbolické, že tento priekopnícky výskum sa koná práve v období, keď si pripomíname 80. výročie SNP,“ vysvetlil Šteiner. Je rád, že zistené skutočnosti môže odprezentovať aj na pôde SSM, pretože sú to veci, na ktoré sa nemôže zabúdať.

Podľa neho sa na Slovensku a ani v okolitých krajinách doposiaľ archeologický výskum takého druhu nikdy nerealizoval. Malo sa tak udiať už pred 50 rokmi, vďaka čomu by bolo zadefinované územie, ktorému by patrila náležitá ochrana. Keďže patričné pamiatkové ochranné pásmo v okolí pamätníka doposiaľ chýbalo, v jeho okolí je v súčasnosti zástavba rodinných domov.