Niektoré malé vodné živo?íchy chránia pred infekciami antibiotické gény prebraté od baktérií, uvádza nová štúdia zverejnená 18. júla vo vedeckom žurnále Nature Communications. Objav môže pod?a vedcov pomôc? pri h?adaní nových druhov antibiotík.
Vedci skúmali bdeloidky, malé sladkovodné živo?íchy z radu vírnikov. Zvy?ajne dosahujú d?žku iba 150 až 700 mikrometrov (m), no i tak majú hlavu, ústa, ?revá, svaly a nervy ako iné živo?íchy.
Bdeloidky po vystavení hubovej infekcii aktivovali stovky génov získaných od baktérií a iných mikróbov. Niektoré z nich produkovali rezistentné prostriedky, napríklad antibiotiká a iné antimikrobiálne látky, uvádza štúdia.
?ínska lunárna sonda našla vo vzorkách mesa?nej pôdy stopy vody, oznámili ?ínski vedci. Rover ?chang-e-5 ukon?il svoju misiu v roku 2020 a vrátil sa na Zem so vzorkami hornín a pôdy z Mesiaca. Vzorky „odhalili prítomnos? stopových množstiev vody“, napísala skupina vedcov z ?ínskych univerzít v pondelkovom ?lánku v ?asopise Nature Astronomy.
Infra?ervený detektor NASA už v roku 2020 potvrdil prítomnos? vody na Mesiaci. Vedci nedávno našli stopy vody aj nových analýzach vzoriek zo 60. a 70. rokov minulého storo?ia. Vzorky z ?chang-e-5 však pochádzajú z ove?a vyšších zemepisných šírok a poskytujú nové poznatky o tom, akú podobu má voda na povrchu Mesiaca, napísali ?ínski vedci. Vzorky nazna?ujú, že molekuly vody môžu v oblastiach Mesiaca vystavených slne?nému svitu pretrváva? vo forme hydratovaných solí.
Drogy vyhadzované pašerákmi do mora môžu ma? pod?a vedeckej hypotézy vplyv na morské živo?íchy. Odhaduje sa, že vo vodách obmývajúcich Floridu, Južnú Ameriku a Latinskú Ameriku ?asto kon?ia tony drog.
Výskumníci z brazílskej Nadácie Oswalda Cruza z malých rybárskych lodí kúpili a otestovali 13 žralokov kanadských (Rhizoprionodon terraenovae). Tento druh celý život trávi v pobrežných vodách a je preto najpravdepodobnejšie, že ho takéto zne?istenie negatívne ovplyvní.
Všetkých 13 živo?íchov malo pozitívne testy na drogy, v niektorých prípadoch bola koncentrácia až 100-násobne vyššia ako v minulosti u iných vodných živo?íchov, uvádzajú vedci v štúdii zverejnenej vo vedeckom žurnále Science of the Total Environment.
Tím po?ských potápa?ov, ktorí h?adajú vraky lodí v Baltskom mori, objavil potopenú plachetnicu z 19. storo?ia s nákladom fliaš šampanského, vína a minerálnej vody.
Nákladná plachetnica leží na morskom dne v h?bke 58 metrov pri švédskom ostrove Öland. Potápa?i v nej pod?a vlastných slov „objavili poklad“ v podobe fliaš šampanského, vína a minerálnej vody, ako aj porcelánu. Potápa?i uviedli, že videli viac ako 100 fliaš šampanského a koše s minerálnou vodou v kameninových f?ašiach.
Lo? sa pravdepodobne potopila v rokoch 1850 až 1876, ke?že nájdené f?aše minerálnej vody zna?ky Selters pochádzajú z tohto obdobia.
Potápa?i teraz dúfajú, že sa im podarí nájs? sponzora, ktorý zafinancuje preskúmanie vraku pod doh?adom švédskych archeológov.
Zdroj feed teraz.sk
