Pod?a Konrádovej je pozoruhodné, ako sa hnutie ANO dokázalo vymani? z pozície, ke? o ?om ?udia uvažovali v duchu „volím ich, ale radšej to nebudem hovori? nahlas“. V kampani predstavitelia ANO pripomínali, ?o všetko sa vláde Petra Fialu nepodarilo a ?o oni môžu urobi? lepšie. Nebola preto tak konfliktná ako pri rôznych iných vo?bách v minulosti. Odborní?ka si to vysvet?uje tým, že do volieb idú z opozi?ných lavíc a do karát im hrá okrem iného aj fakt, že Fiala je nepopulárny premiér. Pod?a nej to však nie je ni? neobvyklé. „My tu v ?esku jednoducho nemáme radi kon?iacich premiérov. Jediný, komu sa podarilo dvakrát za sebou vo vo?bách dosiahnu? taký výsledok, aby sa stal predsedom vlády, bol Václav Klaus – a to bolo ešte v 90. rokoch,“ pripomenula.
Koalícia SPOLU v kampani zdôraz?ovala tému bezpe?nosti a varovala pred tým, že vláda opozície by ?R mohla posunú? na východ. Pod?a Konrádovej zvolila tému dobre. „V kampani fungujú emócie a tá negatívna zdvihne zo stoli?iek ove?a viac voli?ov než pozitívna. Tak to jednoducho je. Takže ak je tu reálna hrozba, a z môjho poh?adu skuto?ne je, že by sme mali by? v budúcnosti ostražitejší, tak to mohlo na niektorých voli?ov pôsobi? ako mobiliza?ný prvok,“ vysvetlila. Ocenila Fialovu terénnu kampa?, avšak myslí si, že s tým mal za?a? skôr. Osobné stretnutia s voli?mi sú pre?ho obzvláš? dôležité preto, lebo jeho zna?ka je iná ako napríklad Andreja Babiša, ktorý sa prezentuje ako jeden z ?udu, hoci je miliardár. Fiala by mal pod?a nej ?u?om ukáza?, že hoci si oblek dole nedá, neznamená to, že im nerozumie.
Za vydarenú považuje kampa? Pirátov. „Bola cielená, dobre vymyslená. Ale nebola to kampa?, ktorá mala šancu oslovi? zrazu 30 percent a zví?azi?. Urobili však kus práce,“ zhodnotila odborní?ka. Strana pod?a nej vy?ažila z toho, že z vlády pred rokom odišla. Mala ?as pozviecha? sa, posunú? viac do stredu a vymedzi? si témy kampane. Navyše sa im tak vyhla nedávna bitcoinová kauza, ktorá sklamanie z vlády ešte preh?bila. „Oni mali š?astie v neš?astí. Pred rokom by som povedala, že sú odpísanou stranou s tým poslaneckým klubom, ktorého ?lenov zrátame na prstoch jednej ruky. A h?a, teraz majú okolo desa? percent v prieskumoch a uvidíme, ako to skon?í po s?ítaní hlasov v sobotu,“ podotkla.
Za nie úplne vydarenú považuje kampa? hnutia STAN, ktoré ako prvé v ?esku stavilo na ?isto pozitívnu kampa?. Ocenila však, že sa o to vôbec pokúsilo. „Myslím si, že to prehnali. Všetko bolo ‚dobré‘ – dobrá kampa?, dobrá téma, dobrý kandidát, dobré pivo, dobrý cyklovýlet. Zatienilo to reálny apel, ktorý kampa? mala ma?. Za?alo to by? do ur?itej miery nezrozumite?né, lebo ke? videli, že preferencie nerastú, ako predpokladali, zrazu za?ali úto?i?,“ podotkla. Hejlová pripomenula, že pozitívne kampane sú známe z komer?ného prostredia a v politike obvyklé nie sú. Podstatné je pod?a nej pri nich je neprekro?i? hranicu citového vydierania alebo emocionálneho nátlaku. Na za?iatku sa strana prezentovala tým, že pomáhala rôznym rodinám s ?ažkým životným osudom a vyzývala ?udí, aby sa do pomoci zapojili tiež. Pod?a Hejlovej to už bolo za hranou, bol tam prílišný tlak a zneužívanie emócií.
Expertka z FSV UK zdôraznila, že v dnešnej dobe sa už politické strany a hnutia bez dobrého marketingového tímu takmer nemôžu zaobís?. „Napríklad ke? idete na nejaké stretnutie, musíte tam ma? ?loveka, ktorý vás pri tom nato?í, potom to zostrihá, dá to na sociálne siete a napríklad to ešte podporí reklamou. A vyberie z toho ten moment, ktorý zaujme publikum, ktoré je online. Domnievam sa, že dnes je to absolútne nevyhnutná sú?as? tej práce a ?ažko poveda?, ?i by mohla prerazi? strana, ktorá vôbec nekomunikuje,“ vysvetlila Hejlová.
Do ur?itej miery pod?a nej platí, že vo?by sú dnes súbojom politických marketérov. Ich úlohou je vystihnú? tému, ktorá je možno marginálna, ale o ktorej sa ?udia pohádajú a pôjdu voli? bu? jednu alebo druhú stranu. Potom sú ale aj strany, ktoré až tak nestavili na marketing, ale skôr na populizmus a skratkovité riešenia, dodala.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
