Andrej Sládkovi? (vlastným menom Andrej Braxatoris) sa narodil v Krupine 30. marca 1820 ako deviate zo štrnástich detí u?ite?a a literáta Ondreja Braxatorisa a matky Terézie. Prvé vedomosti získaval v rodnom meste, od roku 1830 navštevoval školu v Perov?anoch, kde sa zdokona?oval v ma?ar?ine.
V roku 1831 sa vrátil do rodnej Krupiny, kde študoval na piaristickom gymnáziu. Odtia? odišiel nasledujúci rok na Evanjelické lýceum do Banskej Štiavnice, ktoré navštevoval do roku 1840. Po?as štúdií na Evanjelickom lýceu sa angažoval aj v tamojšom slovenskom študentskom spolku. V tomto období sa v rodine Pavla Pischlu, v ktorej súkromne u?il, aby si zarobil na štúdiá, zoznámil so svojou umeleckou múzou Máriou Pischlovou (Marínou). Z Banskej Štiavnice odišiel na Evanjelické lýceu do Bratislavy (1840 – 1842), kde sa stal sú?as?ou štúrovskej skupiny. Pred odchodom do Nemecka, na univerzite v Halle študoval v rokoch 1843 – 1844 teológiu, pôsobil jeden rok ako vychovávate? v rodine ková?a Ondreja Luká?a v Hodruši.
Po návrate na Slovensko pracoval tri roky taktiež ako vychovávate? v zámožnej rodine Petra Bezegha v Rybároch – práve tu vznikli jeho najznámejšie básnické skladby Marína a Detvan. K?azské ú?inkovanie za?al v máji roku 1847 najskôr na fare v Hrochoti a potom od mája roku 1856 pôsobil až do konca života na fare v Radvani, ktorá je dnes mestskou ?as?ou Banskej Bystrice.
Ikonickú básnickú skladbu Marína, do ktorej pretavil nenaplnený ?úbostný cit k Márii Pischlovej, za?al písa? po návrate z Halle v roku 1844, publikovaná bola v roku 1846. Mnohí literárni vedci ozna?ujú toto dielo za jednu z najdlhších básnických skladieb vo svetovej literatúre – má 291 strof, ktoré obsahujú 2100 veršov. Láska v jeho obraze má však široké dimenzie, pretože v básnickej skladbe vyjadril nielen lásku k milovanej žene, ale aj k slovenskému národu i domovine.
V poézii Andreja Sládkovi?a vystupuje do popredia ?lovek vo svojej mnohotvárnosti, ktorý sa zapája do spolo?enského a národného diania. Jeho slovo nadobúdalo vlastenecký náboj, ?o potvrdzujú básne uverejnené v revolu?ných rokoch 1848/1849, na ktoré zareagoval ako jeden z prvých bás?ou Zaspievam piese? o slobodnej vlasti. ?alej to boli básne Neha?te ?ud môj, Hron, More, Morava, Krajanom a Mládenec.
V júni 1849 ho ma?arskí gardisti zatkli a odvliekli do hrochotského mlyna pod hrozbou odsúdenia na smr?, ale v?aka intervencii priaznivcov ho po troch d?och prepustili.
Druhým vrcholným dielom Sládkovi?a je ve?ká lyricko-epická básnická skladba Detvan, ktorá vyšla v roku 1853 v almanachu Nitra. Jej ideovo-tematickým základom je romantický príbeh detvianskeho mládenca Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne ?rty slovenského ?udu, presved?enie o jeho schopnostiach a vieru v lepšiu budúcnos?.
V porevolu?nom období zobral na seba úlohu slúži? národnému hnutiu. V d?och 6. – 7. júna 1861 bol v Tur?ianskom sv. Martine jedným z ú?astníkov Slovenského národného zhromaždenia, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského a 4. augusta 1863 sa zú?astnil na ustanovujúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej (MS) – stal sa ?lenom prvého Mati?ného výboru i ?lenom Literárno-dramatického odboru Matice slovenskej.
Tieto dejinné udalosti nezostali bez jeho literárneho stvárnenia. Pri príležitosti memorandového zhromaždenia napísal národný epos Svätomartiniáda (1861) a na po?es? vzniku Matice slovenskej to bola oslavná báse? Pamiatka pre de? 4. augusta.
Pri príležitosti tisícro?ného výro?ia príchodu slovanských vierozvestov publikoval báse? Lipa cyrilometodejská (1864) a na pamiatku trojstého výro?ia hrdinského boja a smrti ve?kej postavy protitureckých bojov, chorvátskeho bána Zrínskeho napísal oslavnú báse? Gróf Mikuláš Šubi? Zrínsky na Sihoti (1866).
Andrej Sládkovi?, ktorý sa zapísal zlatými písmenami do dejín slovenskej literatúry, zomrel vo veku 52 rokov 20. apríla 1872 v Radvani, kde je aj na miestnom cintoríne pochovaný.
Zdroj feed teraz.sk
