Andrassy upozornil na hospodárenie rozpočtu, ktoré navyšuje dlh SR

Bratislava 6. júna (TASR) – Pretrvávajúce deficitné hospodárenie verejného rozpočtu každoročne navyšuje nominálny dlh, ktorý za rok 2024 dosiahol sumu 77,6 miliardy eur, čo zodpovedá 59,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Horšia dlhodobá udržateľnosť a riziká vo fiškálnej politike sa odzrkadlili v klesajúcom medzinárodnom ratingu Slovenska. Uviedol to v piatok v pléne Národnej rady (NR) SR predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti s návrhom štátneho záverečného účtu SR za rok 2024.

„Minuloročný rozpočet bol schválený bez uplatňovania limitu verejných výdavkov. Limit bol schválený dodatočne spolu s novelou rozpočtových pravidiel verejnej správy v máji 2024, a to vo výške 57,7 miliardy eur. Podľa aktuálnych údajov bol limit dodržaný s rezervou približne 112 miliónov eur,“ vyčíslil predseda NKÚ.

Reálny rast HDP podľa neho zaostal za rozpočtom najmä pre pomalšie oživenie globálneho obchodu a slabší výkon nemeckého priemyslu, od ktorého je veľmi otvorená ekonomika SR závislá. Andrassy ďalej zdôraznil neefektívne využívanie finančných prostriedkov Európskej únie (EÚ).

„NKÚ dlhodobo upozorňuje, že nevieme naplno využívať potenciál prostriedkov EÚ na udržateľný rozvoj krajiny. Prevažuje financovanie tzv. mäkkých projektov na úkor strategických investícií, ktoré by priniesli dlhodobý pozitívny vplyv na ekonomiku a sociálne istoty obyvateľov. Európske zdroje sa v predchádzajúcom roku využívali na rôzne účely vrátane nesystémovej plošnej energopomoci. Celkové výdavky na energopomoc za roky 2022 až 2024 dosiahli 4,2 miliardy, z toho 3,3 miliardy boli zo štátneho rozpočtu a bezmála miliarda pochádzala zo zdrojov EÚ,“ priblížil predseda NKÚ.

Energopomoc, dôchodková politika či verejné zdravotníctvo nie sú podľa jeho slov jedinými výzvami pre dlhodobú udržateľnosť financií. Všetky tieto riziká sú umocnené demografiou a rekordne nízkou pôrodnosťou v minulom roku. Tlak na verejné financie vytvára aj modernizačný dlh, ktorý narastá nielen v zdravotníctve či pri dopravnej infraštruktúre, ale aj v oblasti životného prostredia a vodárenskej infraštruktúry, doplnil Andrassy.