„Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie, ?o znamená, že na stabilizáciu dlhu potrebuje prija? po?as najbližších rokov opatrenia rádovo v sume takmer pä? miliárd eur. Po opatreniach prijatých v rokoch 2024 a 2025, ke? sa využívalo najmä zvyšovanie da?ových príjmov, je tak prirodzene témou h?adanie úspor na strane výdavkov,“ uviedla RRZ. Vzh?adom na ve?kos? konsolidácie bude musie? vláda okrem odporú?aného zefektív?ovania bežnej prevádzky verejnej správy a výdavkov v zdravotníctve zváži? aj šetrenie v sociálnej oblasti.
V súvislosti so zefektív?ovaním verejných financií v sociálnej oblasti by mohlo dôjs? k adresnosti sociálnych výdavkov. Adresnos? by sa tak mohla týka? dávok, príspevkov a podpôr nad rámec sociálneho a zdravotného poistenia, ktorý tvorí aktuálne 4,3 miliardy eur. Ide napríklad o da?ový bonus na die?a, príspevky na kompenzáciu ?ažkého zdravotného postihnutia alebo ?alšie plošné dávky ako prídavky na deti a 13. dôchodok.
„Vä?šina výdavkov smerujúca k vyššie príjmovým rodinám ide najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a da?ový bonus, ktoré boli zamýš?ané ako plošné dávky. Sú?asný systém sa tak javí menej adresný vzh?adom na príjmy rodín,“ spresnila RRZ.
Z analýzy vyplýva, že na 30 % najvyšších príjmových rodín vynakladá štát 1,1 miliardy eur, ?o je len o nie?o menej ako 1,4 miliardy eur na tie s nízkymi príjmami. Rodinné dávky ako celok pod?a rady viac pomáhajú nízkopríjmovým rodinám a s rastom príjmov rodín ich vplyv klesá. „Sú teda adresnejšie ako napríklad 13. dôchodok, ktorý nepomáha tým najchudobnejším, ale zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín rovnako bez oh?adu na ich úrove? riadneho dôchodku. Adresnos? neznamená nevyhnutne radikálne škrty, môže ma? rôzne podoby tak, aby nárok na transfery zoh?ad?oval vopred definované princípy,“ dodala.
Zdroj feed teraz.sk
