Slovensko vstúpilo do EÚ 1. mája 2004 spolu s Cyprom, Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom a Slovinskom. Išlo dosiaľ o najväčšie rozšírenie eurobloku.
Analytik v tejto súvislosti povedal, že Slovensko z geopolitického hľadiska patrí k štátom strednej Európy, takže bolo takmer nemysliteľné, aby bolo z tejto vlny rozširovania vynechané, obzvlášť po tom, ako vo funkcii premiéra nahradil Mikuláš Dzurinda Vladimíra Mečiara.
Podľa Havelku je 20 rokov členstva v EÚ dostatočná doba na to, aby sa všetky pristupujúce krajiny naučili pohybovať v inštitúciách EÚ a európskom rozhodovacom procese. Poznamenal však, že „miera úspešnosti“ sa medzi jednotlivými krajinami líši.
„Česká republika oproti Slovensku nikdy nemala výrazných eurokomisárov či také veľké zastúpenie na kľúčových pozíciách v rámci Európskej komisie. Myslím si, že je to dané istým podceňovaním významu EÚ v ČR,“ skonštatoval.
Havelka v tomto smere vyzdvihol úlohu slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý „bol a stále je zodpovedný za najdôležitejšie politiky EÚ“. Pripomenul, že Šefčovič má v súčasnosti na starosti Európsku zelenú dohodu. „ČR zatiaľ nikoho takého nemala,“ dodal.
Samostatnou kapitolou v súvislosti s etablovaním sa v EÚ je podľa Havelku Maďarsko, ktoré využíva „dobrú vôľu členských krajín až na samotnú hranu znesiteľnosti“. „Nemyslím si, že sa Maďarsku podarilo akokoľvek presvedčivo etablovať na európskej úrovni“.
Analytik v rozhovore tiež zdôraznil význam Európskej únie pre SR. „Bez členstva v EÚ je celkom opodstatnené sa domnievať, že by Slovensko z ekonomického hľadiska malo bližšie k Ukrajine než k Rakúsku,“ povedal v súvislosti s jednotným vnútorným trhom EÚ.
Druhým veľkým benefitom členstva v Únii je podľa jeho slov ukotvenie v západných politických štruktúrach, bez ktorého by „Slovensko bolo pomyselným mostom medzi východom a západom“. „A to, ako ukazuje príklad Ukrajiny alebo Moldavska, nie je príliš lákavá ponuka,“ uzavrel.
Zdroj feed teraz.sk
