Slovensko vstúpilo do EÚ 1. mája 2004 spolu s Cyprom, ?eskou republikou, Estónskom, Ma?arskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Po?skom a Slovinskom. Išlo dosia? o najvä?šie rozšírenie eurobloku.
Analytik v tejto súvislosti povedal, že Slovensko z geopolitického h?adiska patrí k štátom strednej Európy, takže bolo takmer nemyslite?né, aby bolo z tejto vlny rozširovania vynechané, obzvláš? po tom, ako vo funkcii premiéra nahradil Mikuláš Dzurinda Vladimíra Me?iara.
Pod?a Havelku je 20 rokov ?lenstva v EÚ dostato?ná doba na to, aby sa všetky pristupujúce krajiny nau?ili pohybova? v inštitúciách EÚ a európskom rozhodovacom procese. Poznamenal však, že „miera úspešnosti“ sa medzi jednotlivými krajinami líši.
„?eská republika oproti Slovensku nikdy nemala výrazných eurokomisárov ?i také ve?ké zastúpenie na k?ú?ových pozíciách v rámci Európskej komisie. Myslím si, že je to dané istým podce?ovaním významu EÚ v ?R,“ skonštatoval.
Havelka v tomto smere vyzdvihol úlohu slovenského eurokomisára Maroša Šef?ovi?a, ktorý „bol a stále je zodpovedný za najdôležitejšie politiky EÚ“. Pripomenul, že Šef?ovi? má v sú?asnosti na starosti Európsku zelenú dohodu. „?R zatia? nikoho takého nemala,“ dodal.
Samostatnou kapitolou v súvislosti s etablovaním sa v EÚ je pod?a Havelku Ma?arsko, ktoré využíva „dobrú vô?u ?lenských krajín až na samotnú hranu znesite?nosti“. „Nemyslím si, že sa Ma?arsku podarilo akoko?vek presved?ivo etablova? na európskej úrovni“.
Analytik v rozhovore tiež zdôraznil význam Európskej únie pre SR. „Bez ?lenstva v EÚ je celkom opodstatnené sa domnieva?, že by Slovensko z ekonomického h?adiska malo bližšie k Ukrajine než k Rakúsku,“ povedal v súvislosti s jednotným vnútorným trhom EÚ.
Druhým ve?kým benefitom ?lenstva v Únii je pod?a jeho slov ukotvenie v západných politických štruktúrach, bez ktorého by „Slovensko bolo pomyselným mostom medzi východom a západom“. „A to, ako ukazuje príklad Ukrajiny alebo Moldavska, nie je príliš lákavá ponuka,“ uzavrel.
Zdroj feed teraz.sk
