„Na základe svojich výskumných zistení a právnej analýzy Amnesty International dospela k záveru, že palestínske ozbrojené skupiny porušili medzinárodné humanitárne právo, spáchali vojnové zlo?iny a zlo?iny proti ?udskosti po?as svojich útokov na južný Izrael, ktoré za?ali 7. októbra 2023, a pokra?ovali v porušovaní a páchaní zlo?inov pod?a medzinárodného práva pri zadržiavaní rukojemníkov a zlom zaobchádzaní s nimi a zadržiavaní tiel, ktoré získali,“ uviedla Amnesty International vo svojej 173-stranovej správe.
Za spomínané porušovania a zlo?iny je pod?a nej zodpovedný najmä Hamas a jeho ozbrojené krídlo – Brigády Izzadína al-Kassáma. Zodpovedné v menšej miere sú aj palestínsky Islamský džihád, Brigády al-Kuds, Brigády mu?eníkov al-Aksá, a rovnako niekedy aj „nesúvisiaci palestínski civilisti z Gazy“.
?lenovia palestínskych ozbrojených skupín sa pod?a ?udskoprávnej organizácie dopustili nehumánnych ?inov ako napríklad: vražda, vyhubenie, uväznenie, násilné zmiznutie, mu?enie, znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútená prostitúcia, nútené tehotenstvo ?i nútená sterilizácia.
Amnesty už v minulosti obvinila Hamas a iné palestínske ozbrojené skupiny zo spáchania vojnových zlo?inov po?as útoku zo 7. októbra 2023, vo svojej novej správe však uviedla, že sa tieto militantné skupiny dopustili aj zlo?inov proti ?udskosti, najmä v súvislosti so zadržaním a väznením rukojemníkov. „Zadržiavanie rukojemníkov bolo vykonané ako sú?as? explicitne uvedeného plánu vysvetleného vedením Hamasu a ?alších palestínskych ozbrojených skupín,“ uviedla Amnesty International.
Po?as útoku palestínskych militantov na Izrael z októbra 2023 zahynulo 1200 ?udí a militanti odvliekli do Pásma Gazy 251 rukojemníkov vrátane 41 m?tvych. Izrael po tomto útoku spustil rozsiahlu ofenzívu v Pásme Gazy, ktorá si za dva roky intenzívnych útokov vyžiadala najmenej 70.369 m?tvych. Útoky spustošili palestínske územie a Izrael okrem toho blokoval prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ?o spôsobilo hladomor. Amnesty International v decembri 2024 obvinila Izrael z páchania genocídy v Pásme Gazy, ?o Izrael popiera. Amnesty toto obvinenie zopakovala aj minulý mesiac, ke? uviedla, že Izrael napriek prímeriu, ktoré je v platnosti od 10. októbra, na?alej pácha genocídu.
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu v máji 2024 vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zlo?inov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta, vodcu ozbrojeného krídla Hamasu Muhammada Dajfa, bývalého politického vodcu Hamasu Ismáíla Haníju a jeho nástupcu Jahjá Sinwára. ICC ukon?il trestné stíhanie vo?i Haníjovi, Sinwárovi i Dajfovi po ich úmrtí.
Mišál: Hamas je ochotný „zmrazi?“ svoje zbrane, ale odmieta svoje odzbrojenie
Palestínske militantné hnutie Hamas je otvorené „zmrazeniu“ svojich zbraní, no odmieta požiadavku na odzbrojenie, ktorú obsahuje americký mierový plán pre Pásmo Gazy.
„Myšlienka úplného odzbrojenia je pre odboj (Hamas) neprijate?ná. Navrhuje sa zmrazenie alebo uskladnenie zbraní… ako záruka proti akejko?vek vojenskej eskalácii z (Pásma) Gazy vo?i izraelskej okupácii,“ uviedol Chálid Mišál v rozhovore pre televíziu al-Džazíra, odvysielanom v stredu a citovanom agentúrou AFP.
Mišál však objasnil, že „odzbrojenie pre Palestín?ana znamená zbavi? ho jeho vlastnej duše.“
Tento bývalý vodca Hamasu, žijúci v exile, tiež povedal, že Hamas je otvorený medzinárodnej mierovej misii pri hranici Pásma Gazy s Izraelom, no nesúhlasil by s jej pôsobením vo vnútri palestínskeho územia. Takýto plán by bola „okupácia“.
V rozhovore Mišál objasnil, že Pásmo Gazy musia spravova? výlu?ne Palestín?ania, a odmietol akúko?vek formu vonkajšej politickej ?i bezpe?nostnej intervencie. Zdôraznil, že palestínsky ?ud je jedinou legitímnou autoritou, pokia? ide o spravovanie pobrežnej enklávy.
Vyhlásil tiež, že ozbrojený odpor zostáva pre palestínsky ?ud „existen?nou nevyhnutnos?ou“ uprostred rastúceho regionálneho a medzinárodného tlaku na hnutie Hamas.
Informoval, že Hamas predložil na rokovaniach vlastné „realistické a realizovate?né“ bezpe?nostné návrhy, ktorých cie?om je zabráni? ?alšej vojenskej eskalácii s Izraelom. Pod?a Mišála tieto návrhy nezah??ajú odzbrojenie. Tlak na Hamas, aby sa vzdal zbraní, pod?a Mišála ignoruje „skuto?ný zdroj nebezpe?enstva“ v regióne, ktorým je izraelská okupácia.
Mišál v rozhovore pre al-Džazíru vyhlásil, že zvýšenie prílevu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy je nevyhnutné pre za?iatok druhej fázy rokovaní, ktorá by znamenala formálny koniec vojny a zah??ala úplné stiahnutie Izraela – nad rámec terajšieho ?iasto?ného odsunu k takzvanej žltej línii, ktorá stále ponecháva Izraelu kontrolu nad viac ako polovicou územia palestínskej enklávy. Dodal, že Hamas využíva všetky dostupné kanály, aby dosiahol ukon?enie konfliktu.
Vodca Mišál tiež uviedol, že Hamas neprijme nepalestínskeho administrátora pre Pásmo Gazy. Narážal na špekulácie o zložení tzv. Rady mieru prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorá je považovaná za možnú alternatívu vládnutia Hamasu od roku 2006.
Denník Financial Times v utorok napísal, že bývalý britský premiér Tony Blair bol z ú?asti v rade vyradený po nesúhlase nieko?kých arabských a moslimských štátov.
Blair je silno stigmatizovaný pre svoju úlohu pri invázii do Iraku v roku 2003, následnej okupácii a devastácii tejto krajiny, ako aj pre neúspešnú misiu na poste vyslanca kvarteta pre Blízky východ.
Hamas vyjadril nesúhlas s Blairovou ú?as?ou už v septembri – britského expremiéra ozna?il vtedy za „nežiaduceho“ a „zlovestný symbol“. „Nepomohol palestínskej veci ani Arabom ?i moslimom a jeho kriminálna a deštruktívna úloha je známa už roky,“ povedal svojho ?asu zástupca Hamasu.
Zdroj feed teraz.sk
