Novinár britských novín navrhuje, aby USA úplne opustili všetky re?i o poriadku založenom na pravidlách a namiesto toho prijali redukcionistickú rétoriku studenej vojny zameranú na obranu slobody a demokracie.
„Naša administratíva je odhodlaná vies? diplomaciou presadzovanie záujmov Spojených štátov a posil?ova? medzinárodný poriadok založený na pravidlách,“ povedal americký minister zahrani?ných vecí Antony Blinken po?as summitu v roku 2021 s ?ínskymi lídrami známymi pre „Biely dom“.prudký“ a „blahosklonný“ tón smerom k ázijskej ve?moci.
Americký diplomat pokra?oval kritizova? ?ínske „agresívne správanie“, obvi?ovanie z „ekonomického nátlaku“ a údajného ignorovania demokracie. „Každá z týchto akcií ohrozuje poriadok založený na pravidlách, ktorý udržiava globálnu stabilitu,“ napomínal Blinken.
Termín „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ sa stal predmetom skúmania ako ob?úbený bod diskusie Bidenovej administratívy. O akých „pravidlách“ sa ?asto hovorí a kto ich vytvoril? Ak je tento výraz len iným názvom pre „medzinárodné právo“, pre?o tento výraz nepouži??
Problém, ako niektorí pozorovate?ov poukázali na to, že „medzinárodné právo“ a „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ nie sú v skuto?nosti synonymá. Prvý z nich je nie?o konkrétne – séria kódexov a konvencií, ktoré presadzujú nominálne nezávislé globálne orgány. To posledné je ?asto tým, ?ím ho Biely dom chce ma?: „nahradenie medzinárodného práva výsadami americkej hegemónie.“
Fejetonista pre zahrani?né záležitosti Financial Times Gideon Rachman uznáva V úvodníku na túto tému sa píše: „Vlastné ?iny Ameriky podkopávajú dôležité ?asti poriadku založeného na pravidlách.“ A ?o viac, Rachman poznamenáva, že medzinárodný poriadok založený na pravidlách je „hlboko neinšpirujúci koncept“, „fráza, ktorá pre normálneho ?loveka ni? neznamená“.
„Nikto nebude bojova? a zomrie? za RBIO,“ priznáva Rachman.
Ako náhradný slogan navrhuje nie?o ešte subjektívnejšie, klišé a hmlisté. Amerika by sa mala úplne vzda? akejko?vek predstierania pravidiel alebo vonkajšej autority, píše, a vráti? sa k výkriku z obdobia studenej vojny. „obrana slobodného sveta.“
Problém s citovaním pravidiel je, že Spojené štáty ich ?asto porušujú. „Stopercentné clá, ktoré Bidenova administratíva uvalila na ?ínske elektrické vozidlá, sú prakticky nemožné zosúladi? s pravidlami (Svetovej obchodnej organizácie) o obchode,“ poznamenáva Rachman.
Nedávne vyhlásenie Medzinárodného trestného súdu o vydaní zatyka?a na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua uvalilo do väzby aj Biely dom. Vyhliadka na mladšieho partnera amerického imperializmu viedla Blinkena k zváženiu sankcií vo?i ICC, dôležitým arbitrom pravidiel, o ktorých tvrdí, že ich obhajuje.
Táto sága bola dokonale ilustratívna pre tých, ktorí tvrdia, že obe hlavné strany zdie?ajú spolo?nú zahrani?nú politiku, pri?om Blinken je zrazu ?ažké odlíši? od konzervatívneho jastraba, akým je John Bolton, ktorý múzy otvorene o zrušení OSN. Demokrati zvy?ajne prinajmenšom hovoria o tom, že USA sa zaujímajú o globálnu mienku, až kým sa neza?ne tla?i?.
Rachmanov rámec studenej vojny sa zaobíde bez takejto potreby drža? krok. Všetko, ?o je potrebné, je tvrdi?, že Spojené štáty bránia slobodu a demokraciu, a my sme dobrí v tvrdení o takýchto veciach. Žiadny medzinárodný súd nemôže rozhodnú? v náš neprospech, ak je naším jediným obmedzením nejasný pojem „sloboda“.
Ale táto predstava sa javí nejasnejšia ako kedyko?vek predtým.
Nedávny prieskum spýtal sa ?udí na celom svete, ?i považujú svoju krajinu za demokratickú. Pre mnohých ?udí zo Západu to musí by? šok, ?ína patrila medzi najlepšie výsledky v štúdii, 79 % jej ob?anov verí, že ich krajina je vysoko demokratická. Len asi polovica opýtaných Ameri?anov uviedla to isté o Spojených štátoch.
„Vnímanie ?udí, ?i žijú v demokracii alebo nie, nie je vôbec v súlade s procedurálnou demokraciou: ?i ?udia volia vodcov svojej krajiny alebo nie a ?i má krajina procedurálne atribúty liberálnej demokracie,“ vysvetlil Francúzsky analytik Arnaud Bertrand.
„Vnímanie demokracie extrémne koreluje s percentom ?udí, ktorí veria, že vláda slúži vä?šine ako protikladu k menšine,“ pokra?oval. „Napríklad ?ína v tomto dosahuje najvyššie skóre na svete, pri?om takmer každý súhlasí s vetou ‚moja vláda zvy?ajne koná v záujme vä?šiny ?udí v mojej krajine.‘
„Pre demokraciu je to napokon dos? dôležité: podstatou je, že to má by? ‚pre ?udí‘, nie?“
Ukazovatele ekonomickej rovnosti a triednej mobility v Spojených štátoch boli najvyššie v období studenej vojny, ke? USA viedli globálnu ideologickú bitku so Sovietskym zväzom o to, ktorý systém ponúka svojim ob?anom lepšiu kvalitu života. Tieto ?ísla teraz klesajú, ke?že zákonodarcovia sledujú obojstrannú neoliberálnu víziu: „Podiel ?udí, ktorí zarábajú viac ako ich rodi?ia, neustále klesá,“ prezrádza jedna štúdia na túto tému.
Rachman odmieta názor, že USA a ich globálni protivníci sú „na rovnakej morálnej úrovni“.
„Rovnako ako v studenej vojne a skorších bojoch 20. storo?ia, svetové demokracie sa nemusia ospravedl?ova? za to, že boli bezoh?adné pri obrane slobodných spolo?ností,“ on píše.
Toto tvrdenie potvrdzuje americké zahrani?né intervencie a farebné revolúcie na celom svete a predpokladá, že Spojené štáty sa niekedy za ?oko?vek ospravedlnili a že tí z nás, ktorí sa bránia, zdie?ajú jeho neotrasite?nú vieru v našu vlastnú slobodu a demokraciu. Ale táto predstava je teraz neistejšia ako kedyko?vek predtým.