História podniku Carla a jeho synov Felixa a Ernsta Breuerovcov siaha do konca 19. storočia. Od roku 1907 začali prevádzkovať textilnú továreň aj v českom Dvore Králové nad Labem. Firma mala rozmanitý sortiment – tlačila detský, bytový, ale aj módny textil. Podľa záznamov spoločnosti z roku 1939 továreň ročne vyrobila asi 660.000 metrov potlačených látok. Keď sa však dostali k moci nacisti, podnik skončil v ich rukách a väčšina členov rodiny Breuerovcov zomrela v koncentračných táboroch.
Utiecť sa podarilo starému otcovi Noaha – Hansovi – ktorý sa spolu s manželkou a prvým synom doplavili loďou do New Yorku a odtiaľ do Los Angeles. Tam sa stretli s Hansovými švagrovcami, ktorí utekali z Európy východnou cestou – cez Transsibírsku magistrálu a Šanghaj. Prvým rodeným Američanom u Breuerovcov bol Noahov otec Robert. Narodil sa v roku 1944 a s rodičmi žil vo štvrti North Hollywood.
„Znie to fascinujúcejšie, než to v skutočnosti je. Žiť v Hollywoode nebolo také nádherné, ale ocitli sa v komunite viedenských Židov a akýmsi zvláštnym spôsobom sa im aspoň do určitej miery podarilo v ich domovoch obnoviť niektoré prvky viedenskej kultúry… Našli aj ľudí, ktorí hovorili po česky. Môj starý otec vždy hľadal ľudí, s ktorými by sa mohol rozprávať v češtine. Mal svoju obľúbenú pekáreň, do ktorej chodil len preto, aby sa tam s jednou osobou mohol porozprávať po česky,“ povedal Breuer.
Noah bol vychovávaný v židovskom duchu a hoci svoju rodinu už vníma ako svetskú, stále v nej dodržiavajú niektoré židovské zvyky, napríklad sabatovú večeru. O rodinnom príbehu vedel, no o tom, že by v Česku mohli ešte existovať nejaké originálne kusy potlačených látok z továrne, netušil podľa neho nikto. Zistili to až pri detailnom skúmaní rodinnej histórie a Noah ich prvýkrát uvidel v roku 2016 v Múzeu textilu v Českej Skalici počas svojej výskumnej cesty v ČR.
„Presiahlo to moje očakávania… Keď mi priniesli tie škatule, na ktorých bolo napísané ‚Breuer‘, mal som zimomriavky. A keď som uvidel niektoré dizajny, povedal som si: ‚Toto je zlatá baňa!‘ Ale nie vo finančnom zmysle, že by ma to urobilo bohatým, pretože to tak nie je. Je to zlatá baňa v zmysle, že je to nádherný archív zdrojov, mnoho materiálu, s ktorým sa dá pracovať,“ priblížil svoje spomienky umelec.
Okrem toho sa dostal aj k obchodným záznamom a firemnej korešpondencii. To všetko sa stalo základom jeho projektu s názvom Návrat, ktorým chcel podľa vlastných slov „získať späť“ návrhy strateného rodinného podniku. Jeho autorská kolekcia sa skladá z viac než 20 umeleckých diel z textilu, papieru či skla, na ktorých skombinoval dobové vzory a súčasný dizajn.
Do Viedne – odkiaľ jeho starý otec pochádzal – prišiel prvýkrát v roku 1990, keď mal desať rokov. S rodinou tam Hansa Breuera prišli pochovať. Niekoľkokrát navštívil aj Prahu. „Keď som tu, často myslím na starých rodičov. Ako sa starý otec prechádza po uliciach, stretáva sa v Čechách s bratrancami a tiež na jeho chvíle na americkej ambasáde v Prahe, keď sa pokúšal opustiť kontinent. Často sa zamýšľam nad mojou rodinou a tým, ako žili, a snažím sa hľadať drobné stopy toho, čo tu prežili,“ opísal svoje pocity Breuer. S úsmevom dodal, že ako umelca ho zaujímajú aj všetky miestne múzeá.
Jeho prvú výstavu v Európe založenú na rodinnej histórii si ľudia môžu pozrieť do 16. marca v Havlíčkovej vile v Břeclavi. Potom by mala putovať po viacerých mestách vrátane Dvora Králové nad Labem, kde rodinná firma sídlila, či Liberca, ktorý bol v minulosti považovaný za stredisko textilného priemyslu.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
