Aj ke? si Daggett a Kensett patentovali uchovávanie potravín v hermeticky uzavretých nádobách (konzervách) v USA, za prvého ?loveka, ktorému bol udelený patent na uchovávanie jedla v konzervách, sa všeobecne považuje iný Brit, obchodník Peter Durand, ktorý ho od anglického krá?a Juraja III. získal už 25. augusta 1810. V tom ?ase malo ?udstvo za sebou nieko?ko tisícro?í dlhodobého uchovávania potravín, na ktoré využívalo napríklad zvyšovanie teploty (napr. varenie a pe?enie) alebo jej znižovanie (chladenie a mrazenie), ?i znižovanie množstva vody v potravinách (sušenie).
Uchovávanie potravín v konzervách objavil v roku 1809 po dlhodobom výskume francúzsky kuchár Nicolas Appert, bola to výzva ob?anom, aby h?adali spôsob uchovávania jedla pre armádu a námorníctvo. Appert vložil jedlo do f?aše alebo pohára, nádobu dobre utesnil a potom ju zahrial na ur?itú teplotu, ktorú istý ?as udržiaval. Trvalo ?alších 50 rokov, kým iný Francúz, Louis Pasteur, dokázal objasni?, že takáto úprava jedla vyhubí baktérie v jedle a baktériám z prostredia zamedzí v prístupe dnu, preto sa jedlo nepokazí.
Appertov spôsob mal však jednu slabinu – používal sklenené nádoby, ktoré sa v drsných armádnych a námorných podmienkach ?asto rozbíjali. Durandov patent sa snažil túto slabinu odstráni? tým, že obchodník používal plechovky z pocínovaného železného plechu. Plech sa zroloval do valca a na jeho konce sa ru?ne prispájkovalo dno a vrchnák plechovky dokázali drsné zaobchádzanie znáša? omnoho lepšie a boli tiež ?ahšie, ?ím umožnili vzia? viac zásob. Durandov spôsob sa uchytil a do roku 1820 už zásoboval britské námorníctvo ve?kým množstvom potravín v konzervách.
Jedným z faktorov, ktorý mohol prispie? k rozšíreniu konzervovaných potravín v USA aj v britskom krá?ovskom námorníctve, je Britsko-americká vojna prebiehajúca od 18. júna 1812 do 17. februára 1815. Zaujímavos?ou je, že v tejto vojne zohral úlohu aj samotný Kensett. Hoci sa narodil v roku 1786 v Anglicku, v roku 1806 emigroval do USA a stal sa rytcom. Jeho príspevok k vojenskému snaženiu mal podobu mapy Hornej a Dolnej Kanady z roku 1812. V tom ?ase to bola jedna z mála máp tej oblasti zachytávajúca množstvo pevností, kde prebiehali po?iato?né fázy tohto konfliktu.
Kensett sa 9. mája 1813 oženil s Elizabeth Daggettovou. Jej otec Ezra sa neskôr stal za?ovým obchodným partnerom a spolo?ne v New Yorku rozbehli malú konzerváre? spracúvajúcu ryby, ovocie zeleninu a ustrice. V USA sa nový spôsob balenia potravín ujal a neskôr sa krajina stala celosvetovou jednotkou v automatizácii výroby konzeriev, aj v ich celkovom po?te. Koncom 19. storo?ia Samuel C. Prescott a William Underwood vniesli do konzervácie vedecké poznatky tým, že vypracovali konkrétne trvanie zahrievania aj výšku teploty potrebnú na sterilizáciu konzervovaných potravín.
Existujú obavy, že najmä spo?iatku mohli potraviny v konzervách spôsobova? otravu olovom, ktoré bolo sú?as?ou cínovej spájky uzatvárajúcej dno a vrchnák plechovky. Otrava olovom z konzeriev bola dlho považovaná za prí?inu zlyhania Franklinovej expedície. Expedícia h?adala námornú cestu vedúcu severne od územia pevninskej Kanady spájajúcu Atlantický oceán s Tichým oceánom. V roku 1845 na ?u vyrazili dve lode, HMS Erebus a HMS Terror, so 129 ?lenmi posádky. Všetci ú?astníci expedície zahynuli. Pôvodne sa predpokladalo, že dôvodom zlyhania expedície je práve otrava olovom. Pätica vedcov pôsobiacich v Kanade však skúmala nechty jedného z ú?astníkov a na základe výskumu v decembri 2017 vo vedeckom žurnáli Journal of Archaeological Science publikovali štúdiu, pod?a ktorej za zlyhaním expedície nebola otrava olovom, ale nedostatok zinku.
Technológia konzervovania sa zlepšovala a automatizovala, ?o umožnilo postupné zvyšovanie objemu vyrobených konzeriev i použitie iných materiálov, napríklad hliníka. Plechovky sa preto aj v sú?asnosti tešia ve?kej ob?ube a širokému použitiu.
Zdroj feed teraz.sk
