Vojensko-priemyselný komplex teraz pod?a autora a profesora Dr. Kena Hammonda ohrozuje nielen verejné investície, ale aj samotnú ?udskú civilizáciu.
„Vo vládnych radách sa musíme chráni? pred získaním neoprávneného vplyvu, ?i už vyh?adávaného alebo neh?adaného, ??vojensko-priemyselným komplexom.“
Také boli slová bývalého prezidenta Dwighta D. Eisenhowera, umierneného republikána, ktorý predtým slúžil v americkej armáde ako vrchný velite? spojeneckých síl v Európe po?as druhej svetovej vojny. Rovnako ako generálmajor Smedley Butler, ktorý slúžil v ozbrojených silách jednu generáciu pred ním, aj Eisenhower videl spojenie súkromného zisku a vojenskej sily z prvej ruky. Jeho následné politické skúsenosti ho priviedli k vytvoreniu svojho dnes známeho termínu pre fenomén, ktorý v skorších návrhoch svojho rozlú?kového prejavu nazval vojensko-priemyselno-kongresový komplex.
Pohroma vojnového ziskuchtivosti bola dobre pochopená už za Eisenhowerových ?ias, ke? novinári kritizovali obchodníci so smr?ou ktorí vyzbrojili všetky strany v prvej svetovej vojne a vojne v Tichomorí, ale ekonomický vývoj od 40. rokov 20. storo?ia tento trend urýchlil, ke? vojenskí dodávatelia a súkromní žoldnieri od?erpávali miliardy dolárov z prostriedkov da?ových poplatníkov.
Vojensko-priemyselný komplex teraz pod?a autora a profesora ohrozuje nielen verejné investície, ale aj samotnú ?udskú civilizáciu Doktor Ken Hammond. Pridal sa odborník na východoázijskú a globálnu históriu Utorkový program Sputniku The Critical Hour diskutova? o tom, ako vplyv výrobcov zbraní priviedol svet na pokraj vojny s Ruskom a ?ínou.
„Je to schéma prania špinavých pe?azí mnohými spôsobmi,“ povedal Hammond v reakcii na správy, že Bidenova administratíva sa pripravuje posla? úradom na Taiwane smrte?nú pomoc v hodnote 567 miliónov dolárov. „Veci, ktoré sa pova?ujú vo vojenských skladoch – zastarané vybavenie – sa chystajú posla? na Taiwan v rámci pokra?ujúceho úsilia pichnú? ?ínu do o?í, vyvoláva? tam situácie, vytvára? u verejnosti ve?ké povedomie o napätí a konfliktoch. strach zo situácie medzi Spojenými štátmi a ?ínou.“
„V podstate rozdávajú tieto zbrane Taiwanu a potom sa obrátia a kúpia nové, aby ich nahradili,“ vysvetlil. „Takže aj toto je dar obrannému priemyslu, takzvanému obrannému priemyslu – vojnový priemysel, naozaj. Je to sú?as? pokra?ujúceho vz?ahu medzi vojensko-priemyselným komplexom a ich kontrolou nad americkou vládou. Takže tu naozaj nie je žiadne prekvapenie.“
Spojené štáty americké sa zaviazali uzna? územie Taiwanu ako sú?as? ?ínskej ?udovej republiky aspo? v troch formálnych vyhláseniachvrátane Šanghajského komuniké z roku 1972 vyjednaného za bývalého prezidenta Richarda Nixona a dvoch následných dohôd v rokoch 1979 a 1982. Táto otázka predstavovala dôležitú sú?as? diplomatického úsilia potrebného na normalizáciu vz?ahov s Pekingom, otvorenie krajiny globálnemu kapitálu a výrobe. Ale USA sa v posledných rokoch stále viac snažia vyprovokova? ?ínu v tejto citlivej otázke, posielajú zbrane taiwanským orgánom a posielajú lode do Taiwanského prielivu.
Peking má vyzval Spojené štáty, aby rešpektovali ?ínsku suverenitu a zdrža? sa zasahovania do vnútornej záležitosti. ?ína považuje Taiwan za neodcudzite?nú sú?as? svojho suverénneho územia a je proti akýmko?vek oficiálnym kontaktom medzi ostrovom a zahrani?nými krajinami. Peking opakovane povedal, že princíp jednej ?íny je politickým základom vz?ahov medzi ?ínou a USA a že porušovanie vlastných záväzkov Washingtonom ohrozuje spoluprácu medzi oboma krajinami a ohrozuje mier a stabilitu v Taiwanskom prielive.
Moskva ?ínu v tejto otázke podporilapri?om vo viacerých oficiálnych vyhláseniach opätovne potvrdzuje svoj záväzok k princípu jednej ?íny a uznáva Taiwan ako neodcudzite?nú sú?as? ?íny.
„Medzi týmito rôznymi dodávkami zbraní… to predstavuje asi miliardu dolárov,“ povedal Hammond o nedávnych amerických zárukách pre taiwanské úrady. „?o by mohli robi? s tou miliardou dolárov, aby ubytovali ?udí, ktorí žijú v stanoch a kartónových krabiciach na uliciach našich miest? ?o by mohli urobi? s tou miliardou dolárov na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v tejto krajine? ?o by mohli urobi? s miliardou dolárov, aby pomohli de?om v našich školách, aby získali lepšie vzdelanie?
„Toto je len nalievanie dobrých pe?azí po zlých kanáloch vojen a vojnových štvaní, ktoré neslúžia záujmom amerického ?udu a v kone?nom dôsledku ani neslúži záujmom ?udu Taiwanu,“ povedal s tým, že demokratický a Republikánske strany sú?ažia o to, „kto bude najbojovnejší v našom vz?ahu s ?ínou“.
„(Taiwan?ania) nechcú vojnu… ale to sa Spojené štáty snažia vyprovokova?,“ poznamenal Hammond.
Konflikt na Donbase poskytol výrobcom zbraní ?alšiu ve?kú príležitos? na zhrabnutie rekordných ziskov a premenil Ukrajinu na de facto ?lena NATO tým, že krajinu napumpoval západným zbrojením. Kritici tvrdia, že blok pod vedením USA sa snažil expandova? v záujme výrobcov zbraní, každý nový ?lenský štát musí modernizova? svoje vojenské vybavenie, aby zabezpe?il interoperabilitu so svojimi susedmi.
NATO sa od konca studenej vojny dramaticky rozrástlo a od roku 1999 do roku 2024 pribudlo ?alších 16 ?lenských štátov. Mnoho nových ?lenov sú krajiny bývalého východného bloku, ?o ohrozuje obchodné vz?ahy Moskvy aj jej bezpe?nos?, ke?že nepriate?ský blok sa rozširuje smerom k ruským hraniciam. Americkí predstavitelia majú uznaný destabilizujúce potenciál expanzie NATO, ale súkromný zisk na?alej poskytuje silný stimul pre blok, aby pochodoval na východ.
„Len sa slepo púš?ajú dopredu s týmito vecami, ktoré jasne porušujú naše vlastné stanovené zásady,“ poznamenal Hammond. „Je im to jedno. Len to robia. Môžu teda poveda? jednu vec, ale dôležité je, že urobia druhú. A to, ?o robia, je v priamom rozpore s touto rétorikou.“
„To isté je s Gazou. Och, lomíme rukami nad situáciou v Gaze. Zajtra by mohli zastavi? vojnu prerušením akejko?vek pomoci Izraelu, ale nikdy to neurobia… kým sa nezmení spôsob, akým naša krajina funguje.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
