Parlamentné zhromaždenie NATO schválilo novú deklaráciu, v ktorej nalieha na ?lenov aliancie, aby zrušili niektoré obmedzenia týkajúce sa používania zbraní Ukrajiny na ruskom území, ke?že kyjevský režim na?alej stráca pôdu pod nohami na bojisku.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pre The Economist 24. mája povedal, že západné krajiny by mali zruši? príslušné zákazy používania zbraní na Ukrajine v Rusku.
Noviny tvrdili, že Stoltenbergovým cie?om bola politika amerického prezidenta Joea Bidena obmedzi? používanie rakiet dlhého doletu ATACMS a iných zbraní na Ukrajine s výnimkou Krymu a nových území krajiny, ktoré boli prijaté v septembri 2022.
27. mája Parlamentné zhromaždenie NATO (PA) – poradný medziparlamentný subjekt – schválilo Deklaráciu 489, ktorá nalieha na ?lenov bloku, aby „zrušili niektoré obmedzenia“ na používanie svojich zbraní kyjevským režimom proti „legitímnym cie?om Ruska“.
Predstavitelia PA NATO z deviatich krajín túto iniciatívu údajne nepodporili. Proti návrhu, ktorý by mohol vies? k vypuknutiu ve?kej vojny medzi Ruskom a NATO, sa už skôr vyslovilo Taliansko a Nemecko. Bidenova administratíva tiež nedala Ukrajine vo?nú ruku pri použití zbraní proti Rusku.
„Spojené štáty dali jasne najavo, že tiež nepodporujú zrušenie obmedzení s použitím amerických zbraní,“ povedal pre Sputnik Scott Ritter, vojenský analytik a bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty. „V rámci Spojených štátov prebieha ur?itá diskusia, diskusia a dialóg s cie?om zvráti? túto politiku. V sú?asnosti však Spojené štáty na?alej uplat?ujú obmedzenia.“
Je však na ?lenských štátoch NATO, aby sa rozhodli, ?i povolia použitie svojich zbraní Ukrajinou proti Rusku, a to aj napriek Stoltenbergovým výzvam alebo nezáväzným vyhláseniam PA NATO.
Ritter poukázal na to, že „NATO ako inštitúcia sa nepripravuje na vä?šiu vojnu s Ruskom“. Poukázal na skuto?nos?, že NATO doteraz vykonávalo politiku, aby sa vyhlo eskalácii ukrajinského konfliktu a zabránilo plnohodnotnej konfrontácii s Ruskom.
Jadrom veci je, že ?lenské štáty NATO nie sú pripravené na vojnu s Ruskom, tvrdí Michael Maloof, bývalý vysoký analytik bezpe?nostnej politiky v Úrade ministra obrany USA.
„Všetky krajiny (NATO) by museli prepnú? svoje ekonomiky z ekonomiky služieb na ekonomiku s plnou produkciou po?as vojny. A nie sú toho schopné. Nedokážu to udrža?. Trvalo by im to roky. „povedal Maloof pre Sputnik.
„Myslím, že uvidíte európske krajiny (vodcov) ako (ma?arského premiéra Viktora) Orbána a ?alších, ktorí sa tu pravdepodobne za?nú ozýva?, aby povedali, viete, už toho máme dos?. Taliansko už za?ína vydáva? zvuky rovnakým smerom, ako aj Nemecko, okrem Orbana,“ pokra?oval bývalý analytik Pentagonu.
Odborníci sa domnievajú, že podpora používania zbraní NATO zo strany Ukrajiny pramení zo zúfalstva transatlantickej aliancie nad neustálymi vojenskými zlyhaniami kyjevského režimu.
Za?iatkom mája francúzsky prezident Emmanuel Macron pre The Economist povedal, že Paríž by mohol na Ukrajine položi? ?ižmy, ak budú narušené frontové línie a Kyjev oficiálne požiada o takúto pomoc.
Takmer v rovnakom ?ase britský minister zahrani?ných vecí David Cameron agentúre Reuters povedal, že Británia dala kyjevskému režimu povolenie zaúto?i? na ciele na ruskom území zbra?ami, ktoré poskytla.
Moskva opakovane varovala kolektívny Západ pred hlbším zapojením sa do ukrajinského konfliktu. Rusko Macronove vyjadrenia odsúdilo ako provokatívne a plné rizika ?alšej eskalácie.
Hovorky?a ruského ministerstva zahrani?ných vecí Maria Zacharovová v komentári k Cameronove slovám poznamenala, že britský minister zahrani?ných vecí de facto potvrdil, že Západ vedie vojnu proti Rusku s využitím Ukrajincov ako zástupcov.
Zacharovová v reakcii na Stoltenbergove vyjadrenia z minulého týžd?a pre The Economist upozornila na skuto?nos?, že vojnová rétorika šéfa NATO prišla pred takzvanou „mierovou“ konferenciou o Ukrajine vo Švaj?iarsku, ktorá obhajuje nefunk?ný Zelenského „vzorec“, pri?om ignoruje stanovisko Ruska. .
„Objektívne je realita taká, že NATO nie je v pozícii, aby mohlo vojnu eskalova? a udrža? ju,“ povedal pre Sputnik Larry Johnson, bývalý spravodajský dôstojník CIA a predstavite? ministerstva zahrani?ia, a zopakoval svoju predpove? o hroziacej porážke kyjevského režimu.
„Áno, mohli by tam da? vojakov. Mohli by Ukrajine poskytnú? do?asnú pomoc. Ale v skuto?nosti nie je ni?, ?o by zmenilo výsledok alebo trajektóriu vojny,“ uzavrel veterán CIA.
