Americká filozofia OK sa vyvinula z vtipu v bostonských novinách

Bratislava/Boston 23. marca (TASR) – Výraz „OK“ patrí k dnešnej bežnej frazeologickej výbave na globálnej úrovni. Anglický pôvod neznamená jeho dlhé korene ani v Británii, ani u prvých usadlíkov za oceánom, no na severovýchode USA sa zachovalo zdokumentovanie jeho prvého verejného použitia, konkrétne v bostonskom periodiku.

V sobotu 23. marca 1839 Charles Greene, redaktor novín Boston Morning Post, použil narážku na denník Providence Journal tým, že na koniec jedného odseku vložil skratku „o.k“. Išlo o zámerne nesprávne napísanú frázu „všetko správne“ (all correct). Od čitateľov sa očakávalo, že okrem inteligencie a vnímania prejavia nadhľad a stotožnia sa so skratkou, ktorá vznikla z fiktívneho a zámerne zle napísaného výrazu (oll korrekt). Žartík nemal až taký okamžitý dopad, následné však prišlo ťaženie výrazu do amerických slovníkov. Proste nenápadná slovná hračka mala zaujať okolie, ale napokon sa presadila v šírom svete.

Amerika 19. storočia zažívala skratkovú mániu, podobne ako sa v súčasných generáciách rozšírili notoricky známe „sociálne“ skratky typu OMG, LOL, alebo TL;DR. Aj vtedy mladí ľudia, najmä zo vzdelaných vrstiev, chceli byť vtipní a zámerne používali nesprávne slová, resp. tie správne slangovo skracovali. Slovíčko OK sa od uverejnenia v Boston Morning Post objavovalo v nasledujúcich dňoch v ďalších mestských novinách po celej krajine.

Do bežného slovníka sa dostalo počas kampane volieb v roku 1840. Úradujúci prezident Martin Van Buren, prezývaný Old Kinderhook, zakomponoval do sloganu svojej kampane heslo „Old Kinderhook je v poriadku.“ Aj keď Van Buren druhý mandát nezískal, výraz OK sa masovo rozšíril, postupne aj na starý kontinent.

Existuje množstvo iných verzií o pôvode a o prvom použití výrazu OK. Napríklad že pochádza z gréckeho výrazu „ola kala“, čo znamená „všetko dobré“, alebo z indiánskeho diela Choctaw, ktoré sa píše „okeh“, čo znamená „je to tak“. Neexistujú však presvedčivé dôkazy, také, aké sú o „OK-story“ z bostonského denníka.

S príchodom 20. storočia sa nové slovo ďalej vyvíjalo. Ľudia ho začali vyslovovať aj ako „okej“. Vznikali varianty ako Okey Dokey, alebo len „K“, jazykoveda uvádza však ako uznaný výraz OK. Lingvista Allan Metcalf to vystihol: „OK vám umožňuje povedať niečo pozitívne o niečom, čo nie je dokonalé.“ Podľa neho je to taká americká filozofia na dve písmená. Oficiálne sa vyvinula v Bostone pred 186 rokmi.

Zdroje: www.bostonmagazine.com, www.wgbh.org