„Nie je možné uskutočniť slobodné a spravodlivé voľby v atmosfére strachu a s viac ako 1400 politickými väzňami,“ napísal Miller v statuse zverejnenom v nedeľu na sociálnej sieti X.
Voľby sa v Bielorusku konali v nedeľu. Kandidovať v nich mohli len štyri strany, z ktorých všetky podporujú režim Západom neuznaného prezidenta Alexandra Lukašenka: Biela Rus, Komunistická strana Bieloruska (KPB), Republikánska strana práce a spravodlivosti (RPTS) a Liberálnodemokratická strana Bieloruska (LDPB).
Na hlasovacích lístkoch neboli žiadni opoziční kandidáti a približne desiatke politických strán, ktoré sa chceli uchádzať o priazeň voličov, vlani volebná komisia zamietla registráciu.
Líderka exilovej opozície Sviatlana Cichanovská vyzvala bieloruských voličov, aby voľby bojkotovali a označila ich za „nezmyselnú frašku“.
Nezávislých pozorovateľov na voľby do Bieloruska tamojšie úrady nepozvali.
Lukašenko v nedeľu po odovzdaní hlasu vo voľbách oznámil svoj zámer uchádzať sa o svoje siedme funkčné obdobie v prezidentských voľbách, ktoré by sa v Bielorusku mali konať v roku 2025.
Lukašenko je pri moci od roku 1994. V roku 2020 si ju upevnil zmanipulovanými voľbami a násilným zásahom proti opozícii, ktorá proti tomu protestovala v uliciach.
V Bielorusku sú už roky potlačené slobodné médiá i občianska spoločnosť. Bieloruská organizácia pre ľudské práva Viasna uviedla, že v krajine je zadržiavaných približne 1430 politických väzňov, z ktorých mnohí sú vo väzbe vystavení bitiu a mučeniu.
Podľa bieloruského politológa Arcioma Šrajbmana z inštitútu Carnegie Russia Eurasia Center parlamentné voľby sú pre bieloruské vedenie príležitosťou vykonať „systémový test po masívnych protestoch a vážnom šoku z posledných prezidentských volieb a zistiť, či to funguje“. Bieloruský parlament bude podľa neho „sterilný“, keďže opozícia a všetky alternatívne hlasy boli eliminované.
Zdroj feed teraz.sk
