Alzheimerova choroba sa stala hlavným problémom pre „rozvoj spoločnosti v ktorejkoľvek krajine na svete“ a „rizikom pre celé ľudstvo,“ hovorí Sergej Illarioshkin, člen Ruskej akadémie vied a zástupca vedúceho Výskumného centra neurológie. .
Podľa najkonzervatívnejších odhadov sa dnes na celom svete najmenej 35 až 40 miliónov ľudí trpí Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou a očakáva sa, že ich počet sa do roku 2035 zdvojnásobí a do roku 2050 zoštvornásobí, varuje.
„Všetci chceme žiť nielen dlho, ale aj dobre: zostať zdraví, aj keď sme starší. Ale v súčasnosti neexistuje žiadna účinná liečba Alzheimerovej choroby, iba metódy, ktoré dokážu zmierniť ochorenie v jeho ranom štádiu,“ poznamenal akademik.
Čo môže spôsobiť Alzheimerovu chorobu?
Existuje množstvo faktorov, ktoré v podstate určujú vývoj neurodegeneratívnych ochorení.
Jedným z takýchto faktorov, pravdepodobne najznámejším, je starnutie. Neuróny ako postmitotické bunky nie sú schopné deliť sa, čo spolu s ich „hyperšpecializáciou“ znamená, že im chýbajú „určité obranné mechanizmy,“ vysvetľuje Illarioshkin.
Medzi ďalšie faktory patria neurotoxíny, s ktorými ľudia nevyhnutne prichádzajú do kontaktu.
„Množstvo štúdií ukazuje, že agrochemické toxíny, ktoré sa predtým agresívne používali v poľnohospodárstve, priamo spôsobujú Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu,“ poznamenáva Illarioshkin. „Účinok týchto látok bol potvrdený experimentmi na bunkových kultúrach a laboratórnych zvieratách: vyvolávajú zmeny reprodukujúce tieto choroby jedna za druhou.“
Ďalším faktorom, ktorý Illarioshkin označil za „nezvyčajný“, je vplyv infekcií, pričom nedávne štúdie odhalili, že ľudia, ktorí v minulosti trpeli COVID-19, sú náchylnejší na Alzheimerovu chorobu ako ľudia v rovnakom veku, ktorí sa COVID-19 nenakazili.
Iné štúdie identifikujú dym z požiarov ako potenciálny rizikový faktor: tento dym zjavne obsahuje „dispergované častice určitej molekulovej hmotnosti, ktoré pôsobia ako špecifický faktor pre rozvoj Alzheimerových zmien u ľudí aj zvierat“, ako uviedol Illarioshkin.
Sergej Illarioshkin
Nevyhnutné starnutie ľudských tkanív je tiež faktorom, pretože vedie k rozvoju neurodegeneratívnych ochorení, pretože prirodzená obrana mozgu sa časom postupne narušuje.
Existujú však aj mechanizmy, ktoré pôsobia opačne, a to zlepšením kvality života, zlepšením vzdelania as tým spojeným zvýšením úrovne kognitívnej aktivity a zlepšením zdravotnej starostlivosti, ktoré pomáhajú odvrátiť neurodegeneratívne ochorenia.
Ako možno poraziť neurodegeneratívne choroby?
Je dôležité mať pod kontrolou „tradičné choroby“ spojené s pokročilým vekom, ako je vysoký krvný tlak, chronická obštrukčná choroba pľúc a cukrovka, hovorí Illarioshkin, pričom argumentuje dôležitosťou „mobility“ ako spôsobu, ako sa vysporiadať s krvným tlakom a obezita.
„Nedostatok fyzickej aktivity je najdôležitejším potvrdeným rizikovým faktorom neurodegeneratívnych ochorení,“ zdôrazňuje.
Kognitívna aktivita je rovnako dôležitá ako fyzická aktivita, dodáva s tým, že mozog je veľmi zložitý systém, ktorý je potrebné neustále cvičiť, aby správne fungoval.
„Recept“ na takéto mentálne cvičenia, hovorí Illarioshkin, sú už známe: štúdium cudzích jazykov a čítanie pomerne zložitých textov, ktoré nútia čitateľov o nich premýšľať a porozumieť im.
Príznaky starnutia mozgu sa nevyhnutne objavia, takže akademik argumentuje dôležitosťou pravidelných zdravotných prehliadok u ľudí nad 40 rokov, ktoré môžu pomôcť včas identifikovať rizikové faktory a začať ich riešiť čo najskôr.
Illarioshkin tiež trvá na dôležitosti dobrého a relatívne dlhého spánku. Zdá sa, že keď ľudia spia, je v ich mozgu obzvlášť aktívny oddelený lymfatický systém zodpovedný za vyplavovanie proteínov zodpovedných za spôsobenie rôznych patológií.
„Minimálne šesť alebo sedem hodín spánku je povinné. Každý deň, rok čo rok, sa kvôli nedostatku spánku nemôžeme cítiť stále bití,“ hovorí.
Patológia a liečba neurodegeneratívnych chorôb
Neurodegeneratívne ochorenia sa vyvíjajú roky, kým sa stanú zjavnými, pričom patologické procesy sa objavia v mozgu asi 15-20 rokov predtým, ako sa prejavia symptómy.
„Problémom je, že v čase, keď prvýkrát diagnostikujeme Alzheimerovu alebo Parkinsonovu chorobu, je už 40 alebo 50 percent neurónov v kľúčovej oblasti mozgu mŕtvych. Prvé klinické prejavy choroby sa objavia, keď sú obranné mechanizmy mozgu takmer vyčerpané, a preto mnohé lieky nemajú žiadny účinok,“ sťažuje sa Illarioshkin.
Preto obhajuje dôležitosť diagnostiky neurodegeneratívnych porúch čo najskôr a dôležitosť všímať si symptómy, ktoré môžu byť v skutočnosti predzvesťou týchto chorôb.
Medzi tieto príznaky patrí mierna strata pamäti, menšie problémy s priestorovou orientáciou, problémy s vykonávaním bežných úkonov a porozumením novým informáciám.
„Ľudia mi často hovoria: ‚Ak za tebou prídem a diagnostikujú mi Alzheimera, môžeš ho liečiť?' Až donedávna by som povedal „nepravdepodobné“: mali sme niekoľko liekov, ktoré len pomáhali stabilizovať veci v počiatočných štádiách choroby. Ale veci sa začali meniť: nové lieky, ktoré sa objavili vo svete pred niekoľkými rokmi, pomáhajú „vyplavovať“ patologické proteíny z mozgu,“ dodáva Illarioshkin.
Akademik poznamenáva, že existujúca liečba len pomáha spomaliť progresiu neurodegeneratívnych ochorení, ale naznačuje, že v budúcnosti sa vytvoria nové a účinnejšie lieky.
„Našťastie sa začali objavovať lieky, ktoré ovplyvňujú nielen symptómy, ale aj priebeh neurodegenerácie, čo je dôležité,“ hovorí. „Vstupujeme do veku molekulárnej terapie súvisiacej s neurodegeneráciou, nehovoriac o aktívne vyvinutých metódach génovej terapie, najmä tých, ktoré sú určené pre genetické choroby.“
Illarioshkin opäť zdôraznil, že je dôležité správne diagnostikovať formu „úpadku kognitívnych funkcií“ u pacienta, aby sa mu predpísali potrebné lieky.
„Na to je potrebné aktívne implementovať a propagovať metódy včasnej diagnostiky,“ hovorí.
Zdroj sputnik, preložené cez google
