Alzheimerova choroba sa stala hlavným problémom pre „rozvoj spolo?nosti v ktorejko?vek krajine na svete“ a „rizikom pre celé ?udstvo,“ hovorí Sergej Illarioshkin, ?len Ruskej akadémie vied a zástupca vedúceho Výskumného centra neurológie. .
Pod?a najkonzervatívnejších odhadov sa dnes na celom svete najmenej 35 až 40 miliónov ?udí trpí Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou a o?akáva sa, že ich po?et sa do roku 2035 zdvojnásobí a do roku 2050 zoštvornásobí, varuje.
„Všetci chceme ži? nielen dlho, ale aj dobre: ??zosta? zdraví, aj ke? sme starší. Ale v sú?asnosti neexistuje žiadna ú?inná lie?ba Alzheimerovej choroby, iba metódy, ktoré dokážu zmierni? ochorenie v jeho ranom štádiu,“ poznamenal akademik.
?o môže spôsobi? Alzheimerovu chorobu?
Existuje množstvo faktorov, ktoré v podstate ur?ujú vývoj neurodegeneratívnych ochorení.
Jedným z takýchto faktorov, pravdepodobne najznámejším, je starnutie. Neuróny ako postmitotické bunky nie sú schopné deli? sa, ?o spolu s ich „hyperšpecializáciou“ znamená, že im chýbajú „ur?ité obranné mechanizmy,“ vysvet?uje Illarioshkin.
Medzi ?alšie faktory patria neurotoxíny, s ktorými ?udia nevyhnutne prichádzajú do kontaktu.
„Množstvo štúdií ukazuje, že agrochemické toxíny, ktoré sa predtým agresívne používali v po?nohospodárstve, priamo spôsobujú Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu,“ poznamenáva Illarioshkin. „Ú?inok týchto látok bol potvrdený experimentmi na bunkových kultúrach a laboratórnych zvieratách: vyvolávajú zmeny reprodukujúce tieto choroby jedna za druhou.“
?alším faktorom, ktorý Illarioshkin ozna?il za „nezvy?ajný“, je vplyv infekcií, pri?om nedávne štúdie odhalili, že ?udia, ktorí v minulosti trpeli COVID-19, sú náchylnejší na Alzheimerovu chorobu ako ?udia v rovnakom veku, ktorí sa COVID-19 nenakazili.
Iné štúdie identifikujú dym z požiarov ako potenciálny rizikový faktor: tento dym zjavne obsahuje „dispergované ?astice ur?itej molekulovej hmotnosti, ktoré pôsobia ako špecifický faktor pre rozvoj Alzheimerových zmien u ?udí aj zvierat“, ako uviedol Illarioshkin.
Sergej Illarioshkin
Nevyhnutné starnutie ?udských tkanív je tiež faktorom, pretože vedie k rozvoju neurodegeneratívnych ochorení, pretože prirodzená obrana mozgu sa ?asom postupne narušuje.
Existujú však aj mechanizmy, ktoré pôsobia opa?ne, a to zlepšením kvality života, zlepšením vzdelania as tým spojeným zvýšením úrovne kognitívnej aktivity a zlepšením zdravotnej starostlivosti, ktoré pomáhajú odvráti? neurodegeneratívne ochorenia.
Ako možno porazi? neurodegeneratívne choroby?
Je dôležité ma? pod kontrolou „tradi?né choroby“ spojené s pokro?ilým vekom, ako je vysoký krvný tlak, chronická obštruk?ná choroba p?úc a cukrovka, hovorí Illarioshkin, pri?om argumentuje dôležitos?ou „mobility“ ako spôsobu, ako sa vysporiada? s krvným tlakom a obezita.
„Nedostatok fyzickej aktivity je najdôležitejším potvrdeným rizikovým faktorom neurodegeneratívnych ochorení,“ zdôraz?uje.
Kognitívna aktivita je rovnako dôležitá ako fyzická aktivita, dodáva s tým, že mozog je ve?mi zložitý systém, ktorý je potrebné neustále cvi?i?, aby správne fungoval.
„Recept“ na takéto mentálne cvi?enia, hovorí Illarioshkin, sú už známe: štúdium cudzích jazykov a ?ítanie pomerne zložitých textov, ktoré nútia ?itate?ov o nich premýš?a? a porozumie? im.
Príznaky starnutia mozgu sa nevyhnutne objavia, takže akademik argumentuje dôležitos?ou pravidelných zdravotných prehliadok u ?udí nad 40 rokov, ktoré môžu pomôc? v?as identifikova? rizikové faktory a za?a? ich rieši? ?o najskôr.
Illarioshkin tiež trvá na dôležitosti dobrého a relatívne dlhého spánku. Zdá sa, že ke? ?udia spia, je v ich mozgu obzvláš? aktívny oddelený lymfatický systém zodpovedný za vyplavovanie proteínov zodpovedných za spôsobenie rôznych patológií.
„Minimálne šes? alebo sedem hodín spánku je povinné. Každý de?, rok ?o rok, sa kvôli nedostatku spánku nemôžeme cíti? stále bití,“ hovorí.
Patológia a lie?ba neurodegeneratívnych chorôb
Neurodegeneratívne ochorenia sa vyvíjajú roky, kým sa stanú zjavnými, pri?om patologické procesy sa objavia v mozgu asi 15-20 rokov predtým, ako sa prejavia symptómy.
„Problémom je, že v ?ase, ke? prvýkrát diagnostikujeme Alzheimerovu alebo Parkinsonovu chorobu, je už 40 alebo 50 percent neurónov v k?ú?ovej oblasti mozgu m?tvych. Prvé klinické prejavy choroby sa objavia, ke? sú obranné mechanizmy mozgu takmer vy?erpané, a preto mnohé lieky nemajú žiadny ú?inok,“ s?ažuje sa Illarioshkin.
Preto obhajuje dôležitos? diagnostiky neurodegeneratívnych porúch ?o najskôr a dôležitos? všíma? si symptómy, ktoré môžu by? v skuto?nosti predzves?ou týchto chorôb.
Medzi tieto príznaky patrí mierna strata pamäti, menšie problémy s priestorovou orientáciou, problémy s vykonávaním bežných úkonov a porozumením novým informáciám.
„?udia mi ?asto hovoria: ‚Ak za tebou prídem a diagnostikujú mi Alzheimera, môžeš ho lie?i??' Až donedávna by som povedal „nepravdepodobné“: mali sme nieko?ko liekov, ktoré len pomáhali stabilizova? veci v po?iato?ných štádiách choroby. Ale veci sa za?ali meni?: nové lieky, ktoré sa objavili vo svete pred nieko?kými rokmi, pomáhajú „vyplavova?“ patologické proteíny z mozgu,“ dodáva Illarioshkin.
Akademik poznamenáva, že existujúca lie?ba len pomáha spomali? progresiu neurodegeneratívnych ochorení, ale nazna?uje, že v budúcnosti sa vytvoria nové a ú?innejšie lieky.
„Naš?astie sa za?ali objavova? lieky, ktoré ovplyv?ujú nielen symptómy, ale aj priebeh neurodegenerácie, ?o je dôležité,“ hovorí. „Vstupujeme do veku molekulárnej terapie súvisiacej s neurodegeneráciou, nehovoriac o aktívne vyvinutých metódach génovej terapie, najmä tých, ktoré sú ur?ené pre genetické choroby.“
Illarioshkin opä? zdôraznil, že je dôležité správne diagnostikova? formu „úpadku kognitívnych funkcií“ u pacienta, aby sa mu predpísali potrebné lieky.
„Na to je potrebné aktívne implementova? a propagova? metódy v?asnej diagnostiky,“ hovorí.
Zdroj sputnik, preložené cez google
