„Mnohé deti sa dostanú do obdobia, že lie?bu nepotrebujú a nemajú žiadne prejavy astmy. Ale dopredu nevieme poveda?, u ktorých detí to vieme dosiahnu? a ktoré si budú vyžadova? celoživotnú lie?bu,“ spresnila.
Jedným z faktorov vzniku alergickej astmy je genetika. „Ak je rodi? astmatik, to riziko je vyššie,“ upozornila lekárka. „Ak malo die?a v prvom roku života nejaké alergické prejavy, napríklad atopický ekzém, tak pravdepodobnos?, že bude ma? astmu je tiež vyššia,“ spresnila.
Pozrite si diskusiu so Z. Rennerovou v televíznom formáte
Ako dodala, predpokladom vzniku astmy u die?a?a je aj pískanie v prieduškách po?as respira?ných infekcií v prvých rokoch života a tiež ak má pacient potvrdenú alergiu na inhala?né alergény.
Odborní?ka upozornila, že ak sa alergia, v zmysle alergickej nádchy za?ne prejavova?, ve?mi dôležité je identifikova? alergén a nastavi? alergénovú imunoterapiu. „Je to lie?ba, pri ktorej sa ten alergén podáva v malom množstve, aby si na? organizmus zvykol a nevyvolal výraznejšiu reakciu,“ vysvetlila.
Pokia? pacient dobre odpovedá na bežnú lie?bu inhala?nými kortikoidmi, môže alergickú astmu sledova? aj alergológ. Pneumologické vyšetrenie je pod?a Rennerovej potrebné, ak lie?ba neposta?uje. „Vtedy potrebujeme pátra?, ?i pacient nemá vážnejšie p?úcne postihnutie,“ dodala s tým, že ?ažké prípady astmy, ktoré vyžadujú biologickú lie?bu, lie?ia na pneumologických pracoviskách.
Vypo?ujte si rozhovor so Z. Rennerovou vo forme PODCASTU
Alergické p?úcne ochorenie sa od bežnej virózy líši tým, že sa opakuje. Lekárka upozornila, že rodi?ia sa ?asto aj pri bežných virózach snažia uponáh?a? lie?enie. „?asto je problémom nadužívanie rôznych sirupov na potla?enie kaš?a, zriedenie hlienov, ale treba si uvedomi?, že kaše? je obranným mechanizmom, ktorý má o?is?ovaciu schopnos?,“ spresnila.
De?om do dvoch rokov by sa pod?a nej takéto lieky ani nemali dáva?. „Pristupujeme k tomu len vtedy, ke? je kaše? úporný, obmedzujúci a za?ažujúci, nemalo by sa to robi? paušálne,“ konštatovala Rennerová.
V tejto súvislosti upozornila aj na opa?né sa správanie rodi?ov, ktorí zvyknú dlhodobú lie?bu chronických respira?ných ochorení svojich detí vysadi?. „Majú takú „kortikofóbiu“, a neuvedomujú si, že ke? sa die?a stretne s infekciou, môže dôjs? k horšiemu priebehu ochorenia,“ uzavrela lekárka.
Zdroj feed teraz.sk
