Albánci si v Himare volia starostu, víťaza posledných volieb uväznili

Himara 4. augusta (TASR) – Albánci v meste Himara na juhozápade krajiny si v nedeľu volia nového starostu. V minuloročných komunálnych voľbách si za starostu zvolili z radov tamojšej gréckej etnickej menšiny Fredisa Belerisa. Dva dni pred hlasovaním ho však zadržali pre kupovanie hlasov a odvtedy sa nachádzal vo väzbe a neskôr vo väzení, informuje TASR podľa agentúry AP.

Obaja kandidáti v nedeľňajších voľbách – kandidát vládnej Socialistickej strany Vangiel Tavo a Petraq Gjikuria z koalície Spoločne zvíťazíme – sú príslušníkmi miestnej gréckej etnickej komunity.

V nedeľňajšom hlasovaní môže v Himare a okolitých oblastiach odovzdať svoj hlas 23.000 voličov v 36 volebných miestnostiach. Tie sú otvorené od 7.00 h do 19.00 h.

Prípad Belerisa, albánsko-gréckeho občana s dvojitým občianstvom, ktorý bol v júni zvolený aj do Európskeho parlamentu (EP) za grécku vládnu konzervatívnu stranu Nová demokracia, naštrbil vzťahy medzi Tiranou a Aténami. Grécko hrozí, že pozastaví snahu Albánska o vstup do Európskej únie.

Politika zadržali dva dni pred komunálnymi voľbami 14. mája 2023 v Himare, meste obývanom etnickými Grékmi. Úrady ho obvinili a neskôr aj odsúdili za to, že ponúkol približne 360 eur za kúpu ôsmich hlasov. V súčasnosti si odpykáva dvojročný trest vo väzení. Po rozhodnutí odvolacieho súdu ho albánske úrady zbavili funkcie starostu. Všetky obvinenia voči svojej osobe odmieta.

Europoslanec Beleris dostal minulý mesiac päťdňovú priepustku z väzenia, aby sa zúčastnil na otváracom zasadnutí EP v Štrasburgu. Následne sa vrátil do Albánska, aby si odpykal zvyšok trestu.

Zákonodarcovia EP majú značnú právnu imunitu proti trestnému stíhaniu, a to aj v prípade, keď sa obvinenia týkajú zločinov spáchaných pred ich zvolením, pripomína AP. V prípade Belerisa toto pravidlo pravdepodobne neovplyvní výsledok, keďže si odpykáva trest za zločin spáchaný v krajine, ktorá nie je členom EÚ.

Bývalá komunistická krajina Albánsko, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), má historicky napäté vzťahy s Gréckom zväčša v súvislosti s otázkami práv gréckej menšiny a početnej albánskej komunity v Grécku, píše AP.