Navrhovaná prísne chránená zóna A má zaberať 29 percent územia národného parku, čo podľa iniciatívy znamená, že na vyše 70 percentách rozlohy národného parku by bola možná ťažba dreva. „Národný park, kde na väčšine plochy môže prebiehať ťažba dreva, neplní prírodoochrannú funkciu a nebude atraktívny ani pre turistov,” uviedol Marek Kuchta z My sme les.
Pre zónu B, ktorá slúži na priblíženie sa človekom pozmenených lesov k prírodnému stavu, podľa iniciatívy chýba ustanovenie o neskoršom prechode do zóny A. „V iných národných parkoch sa zóna B po dosiahnutí prirodzenejšieho stavu po niekoľkých rokoch automaticky zmení na zónu A,“ spresnili z iniciatívy s tým, že návrh nezodpovedá ani záväzku z plánu obnovy, podľa ktorého sme sa zaviazali v národných parkoch zahrnúť do prísne chránenej zóny A staré a prirodzené lesy a tiež oblasti, kde žije hlucháň.
„Mimo najprísnejšej ochrany by zostali viaceré cenné územia dokonca aj na štátnych pozemkoch, napríklad doliny Marková a Studienec,“ upozornil Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les. Dodal, že podľa návrhu hrozí, že z národného parku vypadne vyše 700 hektárov území európskeho významu, ktorým sa zníži stupeň ochrany.
Aktivisti považujú za neprípustné, aby v najprísnejšie chránených lokalitách národný park umožnil poľovačky. Ďalej sa má podľa návrhu ochranné pásmo okolo národného parku znížiť o polovicu. „V praxi to môže znamenať, že správa parku nebude mať vplyv na výstavbu a zmeny územných plánov v okolí a stratí aj kontrolu nad migračnými koridormi zvierat a umožní sa ich zužovanie zástavbou,“ podotkli z aktivisti.
Pozitívnym bodom návrhu by podľa iniciatívy mohlo byť navrhované zväčšenie rozlohy národného parku o 12.000 hektárov. To však iba za podmienky, že na novopridanej ploche nebude možná ťažba dreva a výstavba. „Za kľúčové považujeme návrh zonácie upraviť tak, aby prísne chránená zóna A tvorila aspoň polovicu národného parku. Pri zóne B by mali byť nastavené prechodné obdobia, po ktorých sa z nej stane zóna A,“ doplnila iniciatíva.
Zdroj feed teraz.sk
