Prakticky všetky ruské základné výskumné projekty v Arktíde sú vnútorne spojené s ropným a plynárenským priemyslom, hovorí Vasilij Bogoyavlenskij, ?len korešpondenta Ruskej akadémie vied (RAS) a hlavný výskumník Výskumného ústavu ropy a zemného plynu RAS.
„Jedným z hlavných dôvodov, pre?o Rusko aktívne rozširuje svoje aktivity v Arktíde, je ?ažba uh?ovodíkov: ropy a zemného plynu. Arktída je neuverite?ne bohatá na ropu a plyn, a to na morskom šelfe aj na pri?ahlej pevnine,“ vysvet?uje Bogoyavlensky.
Aby ?ažba prírodných zdrojov prebiehala hladko, všetky zú?astnené strany musia zváži? riziko potenciálnych katastrof, ktoré môžu postihnú? operácie v tejto drsnej klimatickej zóne.
„Naším prvoradým cie?om je zvýši? efektivitu a environmentálnu bezpe?nos? ropného a plynárenského priemyslu, najmä v Arktíde, kde je ve?mi ?ažké prevádzkova?,“ povedal. „Jednoducho povedané, naším primárnym cie?om je zabráni? (?lovekom) katastrofe v Arktíde.“
Katastrofický únik ropy v Arktíde, ako napríklad neslávne známa katastrofa Exxon Valdez v roku 1989, by bolo ove?a ?ažšie vy?isti? v porovnaní s podobnou katastrofou v teplejšom klimatickom pásme, vysvet?uje vedec.
Vasilij Bogoyavlenskij
Napríklad nám jednoducho chýba technológia na efektívne ?istenie ropných škv?n po?as polárnej noci. Ropa presakujúca pod arktickým ?adom by predstavovala ?alšie výzvy.
„Ropa by sa potom unášala spolu s ?adom a o rok alebo dva by skon?ila blízko kanadských brehov alebo blízko Grónska,“ vysvet?uje Bogoyavlensky. „Preto nemôžeme dovoli?, aby došlo v Arktíde k takejto katastrofe.“
Je potrebné zabráni? aj únikom ropy, ku ktorým môže dôjs? v dôsledku porúch na ropovode v Arktíde, dodáva.
Okrem katastrof spôsobených ?udskou ?innos?ou existuje aj hrozba emisií plynov, ku ktorým dochádza, ke? sa pod ve?ne zamrznutou pôdou nahromadia vrecká plynu a náhle vybuchnú a zanechajú za sebou ve?ké krátery.
„Je to ve?mi nebezpe?ný jav. Ak dôjde k takej silnej emisii plynu pod vodou a lo? je umiestnená nad kráterom, kde dochádza k emisii, ni? dobré z nej nevyjde. Takýto scenár bol modelovaný v špecializovaných bazénoch. Ukazuje sa, že ak je objem vypúš?aného plynu porovnate?ný s tonážou plavidla, lo? by nevyhnutne zahynula,“ varuje Bogoyavlensky a poukazuje na to, že množstvo plynu vypusteného pri takýchto udalostiach zvy?ajne výrazne prevyšuje tonáž aj tých najvä?ších LNG tankery.
Emisie plynov, ktoré sa vyskytujú na súši, sú tiež nebezpe?né, a to jednak preto, že ?oko?vek na vrchu takejto plynovej kapsy po?as emisie by bolo odfúknuté, a jednak kvôli skuto?nosti, že vystre?ujúci plyn by sa mohol vznieti?.
„Ropkári pozorovali takéto erupcie už dlho. Napríklad po?as sovietskej éry mohlo pri v?taní vrtov na nových ložiskách dôjs? k náhlym emisiám plynov a vznikali krátery široké až nieko?ko sto metrov,“ spomína Bogoyavlensky. „Najvä?ší kráter spôsobený emisiou uh?ovodíkov bol zaznamenaný v Mexiku na pobreží Mexického zálivu, kde už viac ako 100 rokov vyvierajú podzemné tekutiny a prúdia do mora. Priemer toho krátera je asi 500 metrov.“
Ruskí vedci v sú?asnosti spolupracujú s moskovskou energetickou korporáciou Gazprom na vývoji prostriedkov na odha?ovanie „nebezpe?ných podzemných procesov“ podie?ajúcich sa na tvorbe a erupciách takýchto plynových vreciek, ktoré nemusia by? vždy len produktom matky prírody.
3D model podzemnej dutiny v kráteri na emisie plynu ne?aleko Bovanenkova v Rusku.
Napríklad zemný plyn môže skon?i? presakovaním do zeme zo studne, ak je kvalita stien studne nízka, a potom sa môže vytla?i? na povrch ako prirodzene vytvorená plynová kapsa.
Takéto erupcie by okrem poškodzovania životného prostredia stáli ?ažobnú spolo?nos? miliardy dolárov, pretože desiatky miliárd kubických metrov plynu by sa jednoducho vypustili do atmosféry, poznamenáva Bogoyavlensky.
Aby sa predišlo takýmto katastrofickým scenárom, vedci využívajú metódy, ako je sledovanie dronov, georadarová detekcia, seizmický prieskum a sonar, na skúmanie nadmorských výšok zeme (možný príznak vznikajúceho plynového vrecka) v blízkosti miest a infraštruktúry, ako sú železnice a ropa. a plynovody.
„Vzdialenos? jednej takejto kóty k plynovodu je 16 metrov. Ak by táto výška vybuchla, je vysoká pravdepodobnos?, že by to poškodilo potrubie,“ hovorí Bogoyavlensky.
Pod?a neho Bogoyavlensky a jeho kolegovia spolupracovali s Gazpromom na zlepšení efektívnosti a technologickej a environmentálnej bezpe?nosti ?ažobných operácií „v zmysle monitorovania možného krížového toku (uh?ovodíkov) medzikružia vrtu a tvorby prírodne sa vyskytujúcich a ?lovekom vytvorených ložísk.
Technológia navrhnutá na monitorovanie potenciálneho krížového toku zemného plynu už bola patentovaná a je pripravená na implementáciu v uh?ovodíkovom ložisku v zálive Ob, dodáva.
Zdroj sputnik, preložené cez google
