Anti-Spiegel, 10.09.2024
V nede?u sa v ruskej televízii objavila zaujímavá reportáž z Nemecka, ktorá by v Nemecku ur?ite vyvolala ve?ké kontroverzie.
Vždy si prekladám reportáže spravodajcu z Nemecka, ktoré ruská televízia vysiela v nede?u vo svojom týždennom spravodajskom preh?ade, pretože je ve?mi zaujímavé vidie?, ako sa na nemeckú a európsku politiku pozerajú ?udia mimo západnej mediálnej bubliny.
Táto nede?ná reportáž sa týkala volieb v Sasku a Durínsku pred týžd?om a reportáž spravodajcu bola uvedená dlhým komentárom moderátora. Tento komentár, ktorý mal Rusom priblíži? situáciu vo východnom Nemecku a urobi? výsledky volieb zrozumite?nými tým, že sa snažil vysvetli? rozdiely medzi východným a západným Nemeckom, pravdepodobne vyvolá polemiku aj v komentároch medzi ?itate?mi anti-Spiegela.
Mnohí východonemeckí ?itatelia Anti-Spiegela budú s reportážou pravdepodobne súhlasi?, najmä tí starší, ktorí ešte vedome zažili NDR. Pre ?itate?ov zo západného Nemecka bude správa pravdepodobne vyznieva? viac ako ?udne, pretože to, ?o sa v nej píše o NDR, vôbec nezodpovedá tomu, ?o sa západní Nemci dozvedeli.
Preložil som správu ruského korešpondenta a už teraz som zvedavý, ?i mám pravdu a ?i sa pod týmto ?lánkom rozprúdi diskusia medzi „Ossisom“ a „Wessisom“.
Za?iatok prekladu:
Scholzov úplne škandalózny výrok
Po zdrvujúcej volebnej porážke v Durínsku a Sasku urobil Scholz úplne škandalózne vyhlásenie. Za?iatkom týžd?a boli oznámené výsledky volieb, v ktorých AfD získala rekordný po?et hlasov.
V Durínsku získala AfD takmer 33 percent hlasov. Za ?ou nasledovali kres?anskí demokrati a na tre?om mieste sa umiestnilo novozaložené hnutie Sarah Wagenknechtovej s približne 16 percentami. Za ním nasleduje ?avicová strana durínskeho premiéra, zatia? ?o Scholzovi sociálni demokrati dosiahli so 6 percentami svoj historicky najhorší výsledok v krajinských vo?bách. Scholzovi spojenci vo vládnej koalícii, Zelení a Slobodní demokrati, sa do krajinského parlamentu vôbec nedostali. To bolo ponižujúce.
Tento Scholzov debakel analyzujeme tak podrobne, pretože hovoríme o východnom Nemecku, bývalej Nemeckej demokratickej republike. A to, ?o sa stalo, má hlboký kultúrny základ, vnútronemecké rozdelenie, ktoré sa v dnešnej dobe ?oraz viac vyostruje. Túto tému ešte rozoberieme, ale najprv sa pozrime na výsledky volieb v ?alšej spolkovej krajine, Sasku, ktoré sa tiež nachádza vo východnom Nemecku.
Tu tesne vedie CDU, ale AfD dosiahla vynikajúci výsledok takmer 31 percent. Hnutie Sarah Wagenknechtovej obsadilo bronzovú prie?ku s približne 12 percentami. Scholzova strana a Zelení dosiahli 7, resp. 5 percent. Slobodní demokrati neuspeli.
Porazený Scholz, ktorý sa celý volebný de? triasol ako myš pod metlou – a ako vidno, oprávnene -, vydal za?iatkom týžd?a škandalózne vyhlásenie: „Všetky demokratické strany musia teraz vytvori? stabilnú vládu bez pravicových extrémistov.“
?o to vlastne znamená? Znamená to, že nemecká kancelárka verejne prejavuje svoje poh?danie pravdepodobne najdôležitejšou demokratickou inštitúciou, ktorou sú vo?by. Znamená to, že vo?by, zdroj moci, ?ud, možno ignorova? a pomocou nieko?kých politických trikov a dohôd zabráni? ví?azom zostavi? vládu. V slovách kancelára Scholza sa odráža aj tradi?né poh?danie a arogantný postoj západného Nemecka vo?i východu, bývalej Nemeckej demokratickej republike, NDR. Ve? Durínsko, Sasko a Brandenbursko, kde sa o dva týždne uskuto?nia vo?by – a ani tie neveštia pre Scholza ni? dobré -, sa nachádzajú v bývalej NDR.
NDR bola štátom, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne na území, ktoré zostalo pod sovietskou kontrolou. ?as?, ktorá sa dostala pod kontrolu Spojencov, vznikla ako SRN, Spolková republika Nemecko. Pre zjednodušenie sa nazývala Východné Nemecko s hlavným mestom v Berlíne a Západné Nemecko s hlavným mestom v Bonne. Západné Nemecko bolo takmer dvaapolkrát vä?šie ako Východné Nemecko z h?adiska rozlohy a takmer štyrikrát vä?šie z h?adiska po?tu obyvate?ov. Ešte zaujímavejšie je však nie?o iné.
Západných Nemcov americkí okupanti prostredníctvom programu denacifikácie nútili, aby sa navždy kajali za svoju hitlerovskú minulos? a pestovali v nich pocit viny. Východní Nemci boli postavení na úplne inú kultúrnu cestu. Neboli Hitlerovými dedi?mi, ale priamymi dedi?mi zakladate?ov komunistickej myšlienky Karla Marxa a Friedricha Engelsa a v 20. storo?í bol ich predchodcom vodca Komunistickej strany Nemecka a poslanec Ríšskeho snemu Ernst Thälmann, ktorého na osobný Hitlerov príkaz zastrelili v Buchenwalde. To je politická genetika, o ktorú sa opierali budovatelia nemeckého socializmu v NDR. V dôsledku toho sa východní Nemci v prvých povojnových desa?ro?iach cítili nadradení západným Nemcom. „?ervený projekt“ v NDR v tomto období bol skuto?ne pozoruhodný svojou efektívnos?ou a rýchlos?ou.
Napríklad priemerný ro?ný rast priemyselnej výroby v NDR v rokoch 1950 až 1958 bol desa? percent, zatia? ?o v západnom Nemecku bol o jeden a pol percenta nižší a dosahoval 8,5 %. V skuto?nosti možno hovori? o východonemeckom hospodárskom zázraku. A to v ?ase, ke? Amerika poskytovala západnému Nemecku rozsiahlu pomoc v rámci Marshallovho plánu, zatia? ?o ZSSR, ktorý si lízal povojnové rany, si pochopite?ne nemohol dovoli? urobi? to isté pre NDR.
Nemci v NDR mali jedine?nú atmosféru inšpiratívnej tvorivosti. Hudobným symbolom nemeckého socialistického impulzu bol hlas „?erveného Orfea“ Ernsta Buscha. Ernst Busch bol vynikajúci herec a spevácky samouk, ktorý nemal žiadne hudobné znalosti. Za?iatkom 30. rokov sa jeho nahrávky s antifašistickými pies?ami rozšírili po celej Európe.
Bojoval v nemeckej interbrigáde v Španielsku, neskôr ho zajalo gestapo a uväznilo v berlínskej väznici Moabit za vlastizradu. Zázrakom unikol poprave a oslobodila ho ?ervená armáda.
„D?a 27. apríla 1945 nám zazvonil zvon slobody, dvere našej cely sa otvorili a na prahu stál muž s revolverom v ruke: ‘Ste slobodní, vo?ní, vyjdite von’. Ponáh?ali sme sa k východu a vtedy som prvýkrát videl ?ervenú armádu,“ spomína Bush na svoje oslobodenie. „Potom som prišiel na delostrelecké stanovište, kde nás zadržali a za?ali sa nás pýta?, kto sme, kam ideme a pre?o. Spieval som: ‘Pochod do?ava, dva, tri’, a potom jeden z Rusov zrazu zaspieval ‘Pochod do?ava, dva, tri’. Ukázalo sa, že bol kedysi na mojom koncerte v Säulenhalle, kde sa zišlo viac ako 2 000 ?udí, a spolu s ostatnými kri?al: ‘Pochoduj do?ava, dva, tri’.“
Divadlo a kinematografia sa v NDR rýchlo rozvíjali. Azda najznámejším filmovým režisérom a hercom v NDR bol Konrad Wolf, držite? Ve?kej ceny na filmovom festivale v Cannes. Po?as vojnových rokov bojoval v sovietskej armáde a po ukon?ení štúdií v Moskve sa vrátil domov. Jeden z jeho najznámejších filmov „Bolo mi devätnás?“ o vojne je v podstate autobiografiou.
Thälmannovi pionieri boli silnou, mocnou organizáciou. Mohli ste ich spozna? pod?a modrých kravát. Najdôležitejším národným projektom bol šport. Športovci NDR úspešne bojovali o medaily na olympijských hrách a v sú?ažiach družstiev sa zvy?ajne umiest?ovali medzi tromi najlepšími. Je zrejmé, že rozkladné procesy v krajinách východného bloku v 80. rokoch 20. storo?ia nemohli na NDR nezanecha? stopy. Podobne ako v ZSSR sa pre mnohých ?udí za?alo obdobie dezilúzie. Západniari sa tešili z obrazov útekov z východnej ?asti mesta, hlavného mesta NDR, cez Berlínsky múr do západnej ?asti. Nakoniec východonemeckí pohrani?níci dokonca dostali príkaz strie?a?.
Komunistická strana Sovietskeho zväzu pod Gorba?ovovým vedením nakoniec nielenže nadobro pochovala „?ervený projekt“ v ZSSR, ale aj bezostyšne zradila Nemeckú demokratickú republiku. Michail Gorba?ov sa dohodol s kancelárom Kohlom na zjednotení oboch nemeckých štátov prakticky bez protipožiadaviek. Stanovisko Moskvy bolo v tejto veci rozhodujúce. A to napriek tomu, že napríklad Anglicko a Francúzsko boli proti.
Margaret Thatcherová na osobnom stretnutí s Gorba?ovom slávne povedala: „Británia a západná Európa nemajú záujem na zjednotení Nemecka (…) Nechceme zjednotenie Nemecka. Viedlo by to k zmene povojnových hraníc, a to nemôžeme pripusti?, pretože takýto vývoj by narušil stabilitu celej medzinárodnej situácie a ohrozil by našu bezpe?nos?.“
Berlínsky múr však padol. Champagne a Rostropovi? na troskách. Zjednotenie Nemecka sa uskuto?nilo 3. októbra 1990 a sprevádzali ho mnohé nádeje, že Nemci budú kone?ne ži? ako jedna rodina. Tak to však nedopadlo. ?lovek má dojem, že západné Nemecko sa východnému doslova pomstilo. Odpove?ou na romantické o?akávania bola anexia a zú?tovanie.
Východonemecký priemysel bol okamžite vyhlásený za nerentabilný a mnohé podniky boli jednoducho zlikvidované. Napríklad ve?ké oceliarne v Brandenbursku boli úplne zni?ené. Zanikla aj továre? na výrobu traktorov v Brandenbursku. Svetoznáme fotoaparáty Pentacon z Dráž?an sa už nevyrábali. Postihnuté boli doslova všetky odvetvia východonemeckého hospodárstva. Pod?a odhadov renomovaného nemeckého profesora sociológie Paula Windolfa len v prvých piatich rokoch 90. rokov 20. storo?ia do?asne alebo natrvalo stratilo prácu 80 % pracujúcich obyvate?ov NDR. 80 percent, to sú štyria z piatich. A nielen v hospodárstve.
Vojaci, policajti, u?itelia, profesori, právnici, lekári, divadelní a filmoví profesionáli, novinári a štátni zamestnanci na všetkých úrovniach. ?istka bola totálna. Východní Nemci boli zbavení práva pracova? vo svojich profesiách, ich odborná prax v NDR nebola uznaná, takže nedostávali žiadny dôchodok. Bývalí stranícki aktivisti a štátni zamestnanci boli zaradení na ponižujúce zoznamy. Východní Nemci boli tiež doslova okradnutí. Najprv im bolo s?úbené, že ich úspory budú prepo?ítané na nemecké marky v pomere 1 : 1, ale potom im bolo povedané, že to platí len pre sumu 4 000 nemeckých mariek, pri?om zo zvyšku dostanú len polovicu.
Je jasné, že to viedlo k hospodárskej katastrofe v bývalej NDR a životná úrove? „Ossis“, ako východných Nemcov opovržlivo nazývali „Wessis“, západní Nemci, klesla na hanebnú úrove?. Východní Nemci pochopite?ne rýchlo pocítili svoju bezvýznamnos?, nízku hodnotu a sklamanie.
To všetko sa prakticky geneticky prenieslo na deti a vnukov tých istých „Ossis“, ktorí zažili trpké sklamanie z toho, že ich pohltili ich západní príbuzní. Je zrejmé, že vo východonemeckých spolkových krajinách stále prevláda osobitná politická kultúra, ktorá je preniknutá nedôverou vo?i spolkovým orgánom. O to viac to platí pre sú?asnú politiku, ktorá ich ešte viac ochudob?uje a zbavuje perspektív.
A ke? sa mimoriadne nepopulárny spolkový kancelár Scholz arogantne vyjadruje o výsledkoch volieb vo východonemeckých krajinách a ví?azom volieb radí, aby nevstupovali do vlád, vníma to ako pomstu práve na „Ossis“, ktorú voli?i v Durínsku a Sasku geneticky poznajú.
Náš spravodajca Denis Davidow prináša reportáž z Nemecka.
Dedina Karlsdorf v Durínsku sa dostala na titulné stránky novín v celom Nemecku. Žije tu 110 ?udí, ale nie je tu žiadny obchod, pošta, lekár, škôlka ani mobilný signál. A je tu ve?ká nespokojnos? s politikou Berlína. Preto tu opozi?ná AfD získala v posledných vo?bách 72 percent hlasov.
Mladí ?udia tu nejazdia na skútroch, ale na traktoroch. Od rána do ve?era sú na poliach. Živia krajinu a tá žiada viac, pretože z ich daní platí dávky pre migrantov. Dvadsiate prvé storo?ie neprinieslo na vidiek mobilné telefóny, ale prišla vládna ekologická agenda.
Holger Bauer, obyvate? Karlsdorfu, hovorí: „?udia sú nútení inštalova? do svojich domov systémy biologického ?istenia a tieto systémy stoja ve?a pe?azí. Ak ich však nenainštalujete v?as, odpadová voda sa zablokuje a vy už nemôžete býva? vo svojom dome. Sme nútení vzda? sa tradi?ného vykurovania a prejs? na nejaký druh obnovite?nej energie. A to stojí 10 000 až 15 000 eur, ?o je obrovská suma pe?azí. ?udia nie sú schopní toto všetko zaplati?, sú unavení.“
Ešte ?ažšie je to na východe, kde sú ceny elektriny vyššie a mzdy nižšie. Riziko chudoby je šes?krát vyššie ako na západe.
Stretávam sa s Klausom Berneckerom a pýtam sa ho: „Klaus, pamätáte si na de?, ke? ste sa dozvedeli, že NDR už neexistuje?“ „Áno,“ odpovedá.
„Áno.“
„Mal si z toho rados??“
„Nie. Bola to pre m?a ve?ká rana.“
Klausovi Berneckerovi zostala ruština zo štúdií v Sovietskom zväze. Bol dôstojníkom v armáde NDR, jeho jednotka strážila najdôležitejšie objekty krajiny a prijímala zahrani?ných hodnostárov v ?estnej stráži. Bola to elita ozbrojených síl s vyhliadkou na žiarivú kariéru. V roku 1990 sa mal sta? majorom a by? povýšený, ale bol prepustený.
„Po zjednotení mnohí v armáde a polícii prišli o prácu,“ hovorí Klaus Bernecker. „Aby sme prežili, založili sme si s mojimi spolubojovníkmi bezpe?nostnú firmu a stali sme sa vybera?mi ú?tov. Moja manželka má doktorát z histórie. Pracovala vo vydavate?stve v NDR, ale po zjednotení jej povedali, že projekt nie je potrebný, a vydavate?stvo zatvorili. Manželka si musela h?ada? prácu ako predava?ka v kníhkupectve.“
Uplynulo 34 rokov, ale východní Nemci stále zostávajú pozadu. Menej ako pä? percent vedúcich pozícií v Nemecku zastávajú východní Nemci. Zo 108 univerzít na východe 106 vedú ?udia zo SRN. Vo vedení armády nie je ani jeden obyvate? bývalej NDR. Noviny „Welt“ diagnostikovali, že všetkým „Ossis“ chýba „vodcovský gén“.
Je tu horský vzduch, ale ?udia sem chodia dýcha? históriu. Hrad Wartburg v Nemecku nesie neoficiálny titul najnemeckejší zo všetkých hradov. Ne?aleko sa narodil Bach, žil tu Goethe a Martin Luther, ktorý na hrade Wartburg preložil Nový zákon do nem?iny. Hovorí sa, že Lutherova Biblia položila základy nemeckého literárneho jazyka.
Pre návštevníkov sa tu hrá Wagnerova opera „Tannhäuser“, ktorej dej sa odohráva v tisícro?ných hradných múroch. A ke? Bismarck v 19. storo?í zjednotil Nemecko, za miesto moci, okolo ktorého sa krajiny zhromaždili, si kancelár vybral práve hrad Wartburg. Veril, že každý Nemec by ho mal aspo? raz za život navštívi?.
Hrad Wartburg je centrom Nemecka, doslova aj obrazne. Pre východných Nemcov sa stal symbolom národnej identity.
„Toto miesto je skuto?né Nemecko,“ je presved?ený Jörg Bernhardt, zamestnanec múzea Wartburg. „Nebola to náhoda, že ho NDR v 70. a 80. rokoch obnovila. NDR verila, že my, východní Nemci, sme nosite?mi nemeckej kultúry.“
Kým západný sused sa bezhlavo vrhol do západného sveta, východní Nemci sa vrátili ku svojim kore?om. V roku 1980, sú?asne s obnovou Wartburgu, sa do centra Berlína vrátil pamätník pruského krá?a Fridricha II. a posilnil pocit národnej identity. O nieko?ko rokov neskôr boli tieto pocity pošliapané.
„Mnoho ?udí v tom ?ase zápasilo s psychologickými a sociálnymi problémami. Pocit neistoty ich sprevádzal celé roky,“ hovorí André Mayer z Múzea Augusta Horcha. V saskom meste Zwickau sa tiež zvýšil po?et alkoholizmu a samovrážd. Do roku 1991 tu sídlila najvä?šia automobilka v NDR, ktorá vyrábala malé, ale ob?úbené trabanty.
Posledný z viac ako troch miliónov trabantov, ktoré zišli z výrobnej linky, sa dodnes nachádza v múzeu. Z továrne ho vyprevádzali so smúto?nou vlajkou a smutnými tvárami. Pre zamestnancov bol tento de? ako pohreb. „Zamestnanci sa prirodzene ve?mi obávali, ?o bude s ich pracovnými miestami. Pre Trabant pracovalo 12 000 ?udí. Volkswagen ponúkal len 4 000 pracovných miest,“ hovorí Meyer.
Takto dnes vyzerá jedna z tridsiatich výrobných hál bývalého závodu Trabant. Mnohé ?alšie mali ešte vä?šiu smolu a boli zbúrané. Po páde Berlínskeho múru však vraj závod nebol opustený. Práve odtia?to pochádza západný Volkswagen. Automobilový gigant z Nemecka však prevzal len ve?mi malú ?as? výroby. Tá bola v tom ?ase najmodernejšia.
„Pracujeme v sobotu od siedmej ráno, víkendové zmeny, 7 dní, no?né zmeny, len aby sme po?uli o znižovaní miezd a zatváraní závodu. Je to ve?mi smutná situácia. Je to pre nás ve?ká facka,“ povedal nám jeden z pracovníkov spolo?nosti.
Pre všetkých to bol šok, pretože Volkswagen vo svojej domovskej krajine nikdy nezatvoril žiadny závod. Teraz však musí, a to kvôli finan?nej diere vo výške 10 miliárd eur. Nemecké autá zostali v závode s ?ínskymi zna?kami pozadu. Stali sa príliš drahými po tom, ?o Berlín odmietol ruský plyn, poslušne akceptoval vyhodenie plynovodu Nord Stream do vzduchu a nemecký priemysel sa bez lacnej energie prepadol do priepasti. Všetkým sa darí zle, vrátane BMW a Mercedesu. Volkswagen ako prvý za?al hovori? o prepúš?aní, v stredu sa najvyšší manažment stretol so zamestnancami.
Vedenie bolo vypískané a nakoniec sa nedosiahla žiadna dohoda. Dokonca aj nemecká kancelárka sa stretla so zástupcami Volkswagenu a zamestnancami, z ktorých by mohlo by? prepustených 15 000. Povedal, že spolo?nos? sa musí s problémami vysporiada? sama.
Ukrajina je nie?o iné. Selenskému, ktorého v piatok prijali na základni Ramstein, dodávajú peniaze a zbrane. Scholz robí USA službu aj tým, že po prvýkrát od studenej vojny podporuje umiestnenie amerických rakiet stredného doletu v Nemecku.
„Všade v krajine sa ozývajú výzvy na mier, na diplomaciu, ?udia sú proti umiestneniu amerických rakiet,“ povedala politi?ka Sarah Wagenknechtová. „Voli?i nechcú ?alšiu vládu, ktorá by ich sklamala.“
Strana Sarah Wagenknechtovej nemá ešte ani rok, ale už berie hlasy patriarchom nemeckej politiky. Vyzýva na dialóg s Ruskom a vedie kampa? za sociálnu spravodlivos?. Je to pocit, ktorým žili východní Nemci pred zjednotením so svojimi západnými susedmi.
Tino Eisbrenner zažiaril na javisku NDR. Populárny umelec absolvoval na východe už viac ako 20 koncertov na podporu Sarah Wagenknechtovej. Politi?ka a rocková hviezda išli východným Nemcom na ruku. Existuje tam nie?o, ?omu sa hovorí „Ostalgie“, túžba po východnom Nemecku, presnejšie po NDR.
„Chceli sme otvorené hranice, snívali sme o koncertoch v Paríži alebo New Yorku, ale naším domovom bola NDR,“ hovorí Eisbrenner. „A nechceli sme, aby bola NDR zni?ená. To, že sme mali by? rozpustení, anektovaní, bolo pre nás ve?kým prekvapením. Po roku 1990 ?udia z NDR videli niektoré veci inak. Východným Nemcom nemôžete poveda? ‘ach, Rusi sú zlí, Putin, chcú nás všetkých zabra?’, to nefunguje.“
AfD sa tiež zasadzuje za dialóg a spoluprácu s Ruskom. Pravicová strana, ktorá sníva o zavedení poriadku v oblasti migrácie, získava popularitu aj mimo východných spolkových krajín. „Východ je teplomerom Nemecka,“ tvrdí spolupredseda AfD Tino Chrupalla. „To, ?o sa stalo na východe, sa stane aj na západe. Lenže Západ má o nie?o hrubšiu vrstvu tuku a vyššiu úrove? prosperity.“
Nemecké médiá, z ktorých žiadne nevlastnia ?udia z NDR, šíria poplašné správy s titulkami ako „Nacisti sa chcú dosta? k moci“. Novinári z Berlína prišli do dediny Karlsdorf, aby preskúmali fenomén „Ossis“. Zdalo sa, že hovoria rovnakým jazykom, ale nerozumeli si.
„Ja som Nemec. A ako Nemec nemôžem vyvesi? nemeckú vlajku, bol by som ozna?ený za pravicového extrémistu. Ale ja nie som extrémista,“ hovorí nahnevaný Holger Bauer. Holger Bauer bol v rozpakoch, ke? vyslovil slovo „vlastenec“. Rovnako sa hanbí vyvesi? pred svoj dom vlajku svojej vlasti. Necháva ju v záhrade, kým neprídu lepšie ?asy.
Koniec prekladu
Zdroj feed chcemeslobodu.sk