„Spojené štáty európske v kapitalizme sú bu? nemožné, alebo reak?né,“ predpovedal ruský revolucionár Vladimir Lenin v roku 1915.
EÚ, krehké zoskupenie bývalých koloniálnych mocností, ktoré majú za úlohu presadzova? neoliberálnu ekonomiku pod zámienkou udržania mieru v Európe, sa zdá krehké ako vždy, ke?že lídri vo Francúzsku a Nemecku sú ?oraz viac v rozpore.
„V rozpo?te Francúzska je obrovská diera,“ poznamenáva Sylvie Kauffmann vo Financial Times. „Sú zvedaví, ako sa prognóza fiškálneho deficitu na úrovni 4,4 percenta HDP na tento rok, ktorá je dos? zlá, zrazu nafúkla na ohromujúcich 6,1 percenta.“
Francúzsko sa po siedmich rokoch vládnutia za prezidenta Emmanuela Macrona, bývalého investi?ného bankára nadnárodnej firmy Rothschild & Co. S úh?adnou prezenta?nou kresbou prirovnania bývalému americkému prezidentovi Barackovi Obamovi Macron uvalil prísnu fiškálnu disciplínu – prirodzene na strednú triedu – zvýšenie veku odchodu do dôchodku v krajine, zvrátenie ?ažko vydobytých pracovných práv a zníženie sociálnych výdavkov.
Výsledky boli pochmúrne politicky a ekonomicky, ale neoliberalizmus je plne nefalzifikovate?ná doktrína, ktorej zlyhanie len podnietilo zavedenie tzv. viac neoliberalizmus.
Medzitým Berlín – tradi?ne de facto vládnuca sila Európskej únie – je menej dôveryhodný ako kedyko?vek predtým, ke?že sa ohlasuje, že nemecká ekonomika bude zmluvy už druhý rok po sebe. Krajina kedysi hrala vedúcu úlohu pri zavádzaní chudoby Grécko, Írskoa ?alšie „periférne“ krajiny, ale jeho š?astie sa minulo, pretože podriadenos? sankciám podporovaným USA na ruskú energiu zni?ila jeho priemyselnú základ?u.
„Francúzsko ako problémové die?a a Nemecko možno opä? ako 'chorý muž Európy?' Táto kombinácia neveští pre kontinent ni? dobré,“ píše Kauffmann. „Pri všetkých svojich vzostupoch a pádoch bol francúzsko-nemecký tandem vždy hnacím motorom európskej integrácie. Motor však posledné dva roky prskal.“
Uprostred hospodárskej implózie Európy sa do popredia dostali noví politickí aktéri, ktorí ?elia represiám zo strany vládnych síl. V Spojenom krá?ovstve prebiehala povstalecká kampa? Jeremyho Corbyna vyko?ajil vykonštruovanou krízou antisemitizmu. V Nemecku sa o tom hovorí zákaz pravicová strana Alternatíva pre Nemecko, ktorá si získala priaze? kritiky zahrani?nej politiky krajiny.
Vo Francúzsku sa lídri rozhodli jednoducho ignorova? nepohodlné výsledky volieb ako Macron obišiel ví?aznú koalíciu Nový ?udový front vybra? si premiéra zo strany, ktorá získala menej ako 6 % ?udového hlasovania.
Ke?že nacionalistické napätie hrozí, že Európu rozdelí, lídri sa ?oraz viac zhodujú len na financovaní Ukrajiny, ke?že krajina pokra?uje vo svojej donkichotskej zástupnej vojne v mene západnej rusofóbnej elity. Sociálna demokracia 20. storo?ia sa zdá by? vzdialeným snom, ke?že ekonomické elity sa zmoc?ujú kontroly nad štátom a ?oraz viac signalizujú agresiu proti hrozbe, ktorú predstavuje ?ína a rastúce hnutie za multipolaritu Ruska.
Ruský revolucionár Vladimir Lenin predvídal takéto trendy v roku 1915, vidie?, že h?adanie zisku by postavilo vládnucu triedu každej krajiny proti zvyšku sveta – a nakoniec aj proti sebe.
„Spojené štáty európske v kapitalizme,“ hovorí teoretik napísal„je bu? nemožné, alebo reak?né.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
