POSTOJ pútnik, čítaj, a zvestuj všetkým, že MY, Slováci, tu ležíme (ako mŕtvi chrobáci) a nekonáme, ako zákony (sebazáchovy) kážu nám..
vo význame obrátenej parafrázy z Termopýl, ktorá má pripomenúť, ako trestuhodne neregistrujeme, že LEGIONÁRSKA choroba prišla už aj na Slovensko. A že je v štádiu, v ktorom už existenčne ohrozuje jeho ochranný imunitný systém. A ako je už známe zo štátov severnej Afriky, blízkeho a stredného východu, UA, aj Gruzínska, vírus nemá prírodný charakter, ale „laboratórny pôvod..“
LEBO bude reč o víruse nového, „morového“ typu, identifikovaného pod kódom „SK – CUDZINECKÁ LÉGIA“, ktorý funguje na území Slovenskej republiky na osvedčený spôsob „farebných revolúcií“. A dnes treba vedieť, že u nás je už vo vrcholiacom štádiu, v ktorom pomôže iba prijatie ráznych „protiepidemiologických opatrení“. A z lekárskej praxe je zrejmé, že bez poctivej indikácie tejto infekčnej choroby, bez poznania kľúčových patogénov, pôvodcov ochorenia – „štátu v štáte“, ktorý ho z vnútra dlhodobo „pasie“, to nepôjde..
I.
A na tento účel nejde začať inak ako východiskovým obrazom doby. Reáliami, ktoré neprizná iba hluchý a slepý. TO, čoho sme dnes svedkami. TO, čo prebieha dnes na „verejnej obrazovke“. TO, čo už nemožno povedať so všetkou vážnosťou, že sme vo verejnom priestore konfrontovaný s čestným politickým súbojom ideí a krokmi na ich realizáciu. A v tomto kontexte je namieste sa pýtať, či vôbec to, čo dnes vidíme možno hodnotiť ako politickú súťaž..
Nie. Toto nie je už ani súťaž. Toto je (ne)regulárna, de facto už prehriata občianska vojna v štáte, v ktorom hrá dnes prvé husle, v ktorom dnes len troví – a nič netvorí novodobá „cudzinecká légia“ zložená z (domácich) dobrovoľníkov so (zahraničnou) ideologickou výbavou, ktorá svojím cieľom, zložením, zameraním a spôsobmi fungovania kopíruje časy jej koloniálnej minulosti.
Dnes v reinkarnovanom neo-koloniálnom prestrojení, v ktorom však nestratili nič na svojej aktuálnosti 2- kľúčové ciele. Vonkajší i vnútorný. Z vonka, s úlohou zabezpečiť spoľahlivú, trvalo udržateľnú ochranu svojho označkovaného (neo)koloniálneho panstva. A z vnútra, s úlohou nadviazať na osvedčený manuál z minulosti, použiteľný uplatnením rovnako nekalých praktík, rovnako zhubných podprahových metód a prostriedkov využívanými dnes v boji o volebné preferencie..
Na Slovensku len s jednou odchýlkou, že „biologickí rodičia“ dnešnej, na Slovensku fungujúcej légie, nepochádzajú (iba) z Francúzska. Dnes už majú široko-nosný pôvod. Lebo až doposiaľ prostriedky na „výchovu“ príslušníkov légie, na ich aktivity a pravdaže na ich pravidelnú sýtu obživu prúdili, a aj keď už pomenej, ešte stále prúdia z viacerých západných kanálov.
A bolo nosením dreva do hory pripomínať, že s ohľadom na slabosť strýka Georga“ obzvlášť pre pezinskú VIA IURIS a odtiaľ „vytiahnutú“ politickú „tabula rasa“ rovno do Grasalkovičovho paláca, to bol on, bezprecedentný bankový špekulant, ktorý sa pričinil o zrod prvej vlny cudzineckej légie na Slovensku a o jej prvé popôrodné kroky – zásluhou špinavo získaných a u nás „filantropicky prepieraných“ judášskych grošov. Určených na (pre) výchovu dorastu. S manuálom na ich (po)užitie..
A tá základná „výchovná“ inštrukcia znela : neštítiť sa ničoho, ak to pomôže (v prvom kroku) „otvoriť okno“. Dnes už na vyššom leveli, s inštrukciou, ktorá je v princípe rovnaká ako znel vojenský rozkaz vietnamským vojakom v MY LAI : Podpáľte, zničte všetko živé, pretlmočené verejnosti do výzvy :„Budeme ďalej škodiť“. Za každú cenu. S naším dodaním, že za veľmi drahú cenu, ktorú si musí na konci najbolestnejšie odskákať ten najbezbrannejší. Bežný občan, dnes kostolná myš. Neváhajúc pritom v záujme presadenia svojej/ich zvrátenej politickej agendy obetovať to najlepšie, to najvzácnejšie, to dnes najohrozenejšie – národné a štátne záujmy, garantujúce ochranu domáceho obyvateľstva, zachovanie jeho identity, jeho dedičstva predkov.
A pritom mohol byť tento opozičný gazda za filozofa, keby mlčal. Keby zostal ticho. Keby 2x meral a raz strihal. Keby nehral so Slovenskom vabank. Lebo takto zostal iba čiernou škvrnkou na politickej mape Slovenska. Malým, neprirodzeným, vo svojej podstate bezvýznamným tajtrlíkom, ktorému by nemalo byť dovolené riadiť už ani detský traktor, a nieto ešte štát.
II.
A čo je už na uterák, že táto cudzinecká légia je na tento účel schopná, obrazne povedané rečou Francisa Bacona, uznávaného filozofa svojej doby, aj – „podpáliť dom iba preto, aby si mohli uvariť vajce..“
A vonkoncom nejde o paralelu pritiahnutú za vlasy. Naopak, príklad otvorenia Benešových dekrétov zo strany Progresívneho Slovenska je toho prekérnou ukážkou. Ukážkou, ktorá desí, ktorá je rukolapným patologickým „vzorcom správania sa“ vedenia PS v situáciách, v ktorých ide o politické body. V ktorých nezaváhajú aj „podpáliť dom“, len aby dosiahli účel. Ten, ktorý aj to podpálenie domu posvätí..
V praktickom chápaní ukážkou schopnosti vsadiť na jednej strane štátnosť Slovenska do banku za pár desatín percenta hlasov voličov, potenciálne získaných od maďarského etnika, žijúceho na území SR. V súbehu s ešte zákernejším, (cieľa)vedomým zámerom – oživiť iredentu, účelovo rozjatriť „historické krivdy“ z Trianonu, rozdúchať národnostné vášne, a tým spochybniť kredit slovenskej vlády a jej suverénnych pronárodných postojov v medzinárodnom kontexte.
Nezabúdajúc pritom, že nedielnym zámerom tým bolo aj ovplyvniť blížiace sa voľby v Maďarsku v prospech jeho svetonázorového dvojčaťa. A tým v suma-sumáre vyvolať na juhu Slovenska chaos, ktorý má byť vodou na mlyn progresívnym podpalačom..
A je strašné si uvedomiť tú alarmujúco trpkú pravdu, hrozbu uvedomenia si, že tým pomyselným vajcom je chorobná túžba po moci (presadiť primárne zástupnú agendu), pre ktorú sú schopní kaziť a podpaľovať vždy, všade a všetko, čo prináša volebné preferencie. Bez ohľadu na dôsledky. Pre SLOVENSKO. Presnejšie pre občanov, aj pre firmy podnikajúce na jeho území..
A to je príčina aj dôsledok dneška. V úlohe pyromana, ktorý potrebuje uvariť vajce..
A čo horšie, čo treba mať na zreteli, že aj príčina aj dôsledok existujú v pluráli. Lebo PS nie je celá cudzinecká légia. Je len „stranícka a technická podpora“. Nasledovania hodný fatálny predobraz pre ostatné „bojové zložky štátu v štáte“..
A to už nie je iba obyčajná frivolná politická stratégia, spôsob, ako sa dostať k moci. Presnejšie, ako presadiť bruselskú agendu na Slovensku za každú cenu. Protislovenskú a proti-ruskú, s parciálnymi prioritami v prospech marginalizovaných záujmových skupín a posilnenia pôsobnosti orgánov EÚ na úkor čl. štátov.
A TOTO je už vlčia zvrhlosť, ktorá nemá nič spoločné s verejnou politikou.
A keď sa z takto podanej vlčej zvrhlosti stáva v politickej súťaži tolerovaný prostriedok, ba sa ešte povýši rovno na morálnu cnosť, štát umiera za živa a pri jeho posteli čestní ľudia plačú.
Akeď sa z jej nositeľov stávajú už aj doboví hrdinovia, hodný nasledovania, mala by už na občianskom semafore svietiť červená. Lebo materský štát v takto rozložení síl stráca zmysel, a s ním aj kontrolu nad verejným a ústavným poriadkom. A tú na svoj obraz premaľováva na ulici cudzinecká légia. Neformalizovaná, neuniformovaná, nekonzistentná entita s ambíciami reštituovať predchádzajúce „zlaté časy“. Cudzopasník, ktorý zožiera telo každého, rovnako prírodného ako aj štátno-právneho organizmu – z vnútra.
A čo je obzvlášť „signifikantné“ pre dnešok – robí to spôsobom, ktorý si príroda, ako vážnu zdravotnú odchýlku, už odskúšala aj na človeku. Ako pásomnicu v tele organizmu. Aby z neho žila, profitovala a zároveň ho rozožierala z vnútra..
III.
A tento patologický stav, to je už chorobná diagnóza, ktorá javí znaky, poukazujúce na to, že má genetický pôvod. Dedičný, rodinný – protinárodný gén..
Ako inak pochopiť toľkú nenávisť voči slovenskému národu, keď nie v krčme, ale verejne starší v rode vyhlási, že „malý slovenský národ je zbabelý, ktorý nikdy nebojoval..“, že „slovenský jazyk je fialový, drevený a napuchnutý ako jazyk obesenca.“.
A že nejde o chvíľkové pominutie mysle, o tom svedčí nechutné, nehanebné vyjadrenie na margo podstatnej časti obyvateľstva, označiac ich za „primitívnych, jednoduchých a tupých“, a de facto aj za „svine“ nenáhodne s jeho príbuzným od pera, Schutzom zo SME. A to len preto, že si dovolili vyjadriť (slobodne a demokraticky) svoj názor za volebnou plentou. A tí druhí názor na očkovanie..
A že ide o širší „genetický“ rámec tejto rodinnej partičky, idúc ešte viac dozadu v čase – na margo ešte (naj)staršieho verejne známeho v rode, o tom svedčí poriadne nelichotivé svedectvo od svetovo uznávanej spisovateľskej legendy, Milana Kunderu. Počnúc jeho (nenáhodným) literárnym počinom, „ŽERT“, až po jeho následný dobový zákaz prekladu jeho diela v Čechách.
A na doskladanie výpovedného mozaikového obrazu tejto podarenej rodiny treba doplniť aj osobitný prínos „panej mámy Šimečkovej“. Aby sme boli vierohodný, odkážme na výsledky auditu vykonaného relevantnou medzirezortnou pracovnou skupinou v občianskom združení „Projekt Fórum“ BA, za ktorým pani „máma“ stojí. Ten žiadal finančné príspevky od 3 poskytovateľov: MK SR, MS SR a Fondu na podporu umenia (FPU) pod ministerstvom kultúry – v celkovej sume 314 917 eur.
Z toho 69 638,96 Eur predstavuje duplicitné čerpanie finančných prostriedkov, suma 64 205,64 Eur predstavuje neoprávnené čerpanie finančných prostriedkov – z dôvodu nárokovania si vyššej sumy na preplatenie, ako bola výška sumy skutočne vynaložená prijímateľom – a z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok, s rezumé : vrátiť poskytnuté verejné financie vo výške – 133 845 eur..
A celkom na záver tejto smutnej kapitoly ešte jedna, „nejapná“ otázka. Do rámu uvedeného obrazu.
Čo myslíte – koľko z tých, na uliciach jačiacich demonštrantov obviňujúcich vládu z okrádania občanov, tých, ktorí už založili občianske združenie alebo iba chcú, ale nemôžu pre nedostatok zdrojov na financovanie ozajstných verejno-prospešných činností – vie, že z tých disponibilných verejných zdrojov, určených na financovanie bohumilých činností išlo :
- vyše pol milióna, teda vyše 500 000 eur Šimečkovej nadácií – na „záchranu slobody, demokracie, právneho štátu“ a iných podobných „verejno-prospešných“ aktivít..
- ďalšie desaťtisíce eur na „pohybové aktivity“ partnerky M. Šimečku..
LEBO nezabudnite, revolucionári, spojené nádoby nepustia. A na pochopenie tejto „nerovnice“ nepotrebujete byť absolventom matematicko-fyzikálnej fakulty. Na to stačí zdravý rozum..
LEBO len uvážte aké ohromné, pritom len ilustratívne uvedené, prostriedky z verejných zdrojov sa mohlo zmysluplne vynaložiť na početné regionálne projekty slúžiace pre hmatateľné dobro ľudí – namiesto toho, aby ich podstatná časť skončila ako honoráre pre spriaznené osoby a na súvisiace „servisné náklady“..
IV.
A tak, bez emócií, s chladnou hlavou sa pýta legitímna otázka, s vopred prejudikovanou odpoveďou, na margo otca Šimečku – nemala byť táto mravne nevyžehlená figúra už len za tieto trestuhodne štvavé výrokystíhaná orgánmi OČTK..?
Mala. A už dávno, ako prevenciu sankciou pred podobnými atakmi na národné axiomy v regulačnom rámci toľko pertraktovaného Trestného zákona. Za naplnenú skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa. A za nenávistné proti ruské vyjadrenia za šírenie rasovej nenávisti, v spojení s neprípustne uplatňovanou a šírenou kolektívnou vinou. V hrubom rozpore s Norimberským kódexom..
A čo je obzvlášť z trestnoprávneho hľadiska dôležité, že spoločenská nebezpečnosť týchto výrokov je v spojení s povinne zohľadňovanou zásadou ultima ratio tvrdená vedomým úmyslom, vychádzajúcim z osobného úsudku ich autora – príkladne na rozdiel od konania D. Bombica, u ktorého sa za hlavnú vinu považuje nezákonné šírenie, mimochodom verejne publikovaných textov..
A dovtedy, do preventívne uplatnenej sankcie by bolo dôvodné a správne kajať sa, odprosiť Slovákov za neodpustiteľné arogantné urážky na kolektívnu adresu Slovákov, za poníženie národa spôsobom, ktorý prerazil všetky hraničné mantinely. Právne, morálne a humánne. Ktorý legitímne nastoľuje požiadavku na súdny zákaz verejného vyjadrovania sa k spoločensky a politicky citlivým témam a na zváženie pôsobenia v mediálnom priestore, s priamym vplyvom na verejnú mienku.
PS :
Nebudem, nechcem vstupovať do kolektívneho „národného svedomia“, ale otázku na margo tejto ľudsky krivej, neodpustiteľnej nehoráznosti, ktorá nemá páru, nejde nepoložiť poškodeným, morálne poníženým občanom Slovenskej republiky :
- Kde je elementárna národná hrdosť, kde je adekvátna reakcia dotknutého obyvateľstva – naprieč celým politickým a občianskym spektrom na takéto bezprizorné, škandalózne verejné opovrhnutie štátotvorným národom, jeho nedotknuteľným národným étosom..?
- Či má „normálny človek“ chápať za preukaznú reakciu – práve tú videnú verejnú podporu PS od tisícov ľudí na ulici, či v aktuálnych prieskumoch verejnej mienky ..?
Ak je tak, tak ozaj pomôže už len vymeniť národ. Alebo len postačí (konečne) zregulovať ten euro-občiansky, národne neukotvený „(ne)správny breh“..?
Laco Kopál
Zdroj feed zsi.sk
