Z ni?oho ni? sa v ?oraz toxickejšom mediálnom priestore Slovenska dostala do obehu ?alšia nová floskula z dielne politikov – „Ako po nebohom“. Rozhadzova?, mí?a? ako po nebohom. Podobne ako pred ?asom „vakcína je sloboda“, „rieši? problémy ob?anov“ alebo „naše pevné ukotvenie“.
Pokia? si dobre pamätám, floskulu „rozhadzova? ako po nebohom“ za?al ako prvý používa? na adresu sú?asnej vlády Igor Matovi?. Raz dva sa zapá?ila beznádejne verklíkujúcemu cholerikovi, majstrovi nervózneho skákania do re?i a všadeprítomnému poslancovi SaS Viskupi?ovi. Po ?om ju za?ali papagájova? aj milovníci otrepaných protivládnych sloganov, Šime?kovi progresivisti. Vraj tu Ficova vláda pod?a nich nerozumne mí?a peniaze a rozhadzuje financie ako po nebohom. Hrozná predstava – lebo kto rozumný, povedzte, by súhlasil, aby sa rozhadzovalo, nota bene rozhadzovalo z toho, ?o zostalo po nejakom šporovlivom nebohom.
Prepašovanie predstavy prehajdákania majetku m?tvoly do vedomia ?udí je perfídny opozi?ný ?ah, hlavne ak s tým za?al nepopulárny hrobár slovenskej ekonomiky a politický trose?ník Matovi?. Lebo po?as jeho katastrofálneho premiérovania a následného ministrovania sa tu bohapusto prešustrovalo, a ako v ?iernej diere kamsi nenávratne stratilo, hrôzostrašných dvadsa? miliárd. Ani povestná divá svi?a dnes nevie kam tie šialené peniaze vlastne zmizli. Po troch vládach z obdobia rokov 20 až 23 tu v priam až osudovo dôver?ivom národe zostal pocit sklamania, straty naivných voli?ských ilúzií, vysokánsky dlh a pachu? z kolosálneho oklamania verejnosti. A takí neboráci ako Matovi? majú kožu na tvári vy?íta? tejto konsolida?nej vláde rozhadzovanie ako po nebohom. Ešte pár rokov vlád, aké sme tu mali za éry Matovi?a, a Slovensko by bolo jeden ve?ký, neresuscitovate?ný nebožtík.
Cholerického Matovi?a zrejme inšpiroval k vynajdeniu floskuly o rozhadzovaní ako po nebohom známy starý ?eský film Anton Špelec Ostrost?elec, s komikom Vlastom Burianom v hlavnej úlohe – tá pôsobivá pasáž kde sa rodina a známi zbehli ako krkavce, aby si rozdelili všetko, ?o zostalo po domnele nebohom Toní?kovi Špelcovi, vrátane jeho oble?enia a starožitných hodín. Po Matovi?ovi, Hegerovi a Ódorovi tu zostala doslova sizyfovská úloha vzkriesi? verejné financie a postavi? rozvrátené národné hospodárstvo naspä? na nohy, inak je s nami amen. Netvrdím, že sa to sú?asnej vláde darí hladko a bez problémov, ale aspo? dobrý úmysel a úprimnú snahu jej uprie? nemožno. Ešte má na to viac ako dva roky, ak sa beznádejne Rusofóbna Európska komisia nespamätá, lebo inak tu pôjdeme ku dnu všetci spolo?ne aj s celou Úniou. ?o nedorazíme vlastnou európskou hlúpos?ou, to za nás spo?ahlivo zlikviduje transatlantický podnikate? Trump s jeho posadnutos?ou megalomanským zbrojením a astronomickými colnými tarifami.
Ešte k tomu Matovi?ovskému „rozhadzovaniu ako po nebohom“…. Jedna vec je istá, ?i sa to komu pá?i alebo nie: každý z nás bude raz nebožtík, s tým sa nedá ni? robi?. A niekto bude potom po nás dedi?. Nielen nejaký ten skromný hnute?ný a nehnute?ný majeto?ek a infla?né úspory v banke, ale aj prípadné dlhy. Ak má ?lovek potomkov a dedi?ov zo zákona, netreba si kvôli tomu robi? ?ažkú hlavu. Ak ale niekto nemá žiadnu nedo?kavú rodinu, v takom prípade treba v?as spísa? u notára závet a poru?i? všetko tomu, kto si to zaslúži.
?o po sebe ako štát zanecháme našim potomkom je na nás. Zatia? to vyzerá tak, že nám tu vyrastá jedna vskutku podarená, bezstarostne praidujúca a sebavedomá dúhová generácia, ktorá bude s najvä?šou pravdepodobnos?ou plodi? podobnú, ešte dúhovejšiu generáciu. Takže berme radšej s rezervou ono známe Hviezdoslavovo „Ó, mládež naša, tys‘ držite?kou rána, vladárkou mája tys‘, jara pokladníkom, šafárom š?astlivým…“ . Rozhadzova? ako po nebohom sa dá iba dovtedy, pokia? nie?o po nebohom zostane. ?i zostane nie?o po nás, a ?o to bude, ak to vôbec bude, nad tým visí otáznik. Lebo predchádzajúce tri kovidové vlády tu po sebe zanechali hlavne finan?ný rozvrat, obrovský morálny úpadok, rozhádanú a rozdelenú spolo?nos? a dlhy. 1/2
Zdroj telegram
