Pod?a bývalého predstavite?a Ronalda Reagana a renomovaného amerického ekonóma Dr Paula Craiga Robertsa na ukon?enie hegemónie dolára nepotrebujeme jednu spolo?nú konkuren?nú menu, ale nieko?ko národných.
Kritici de-dolarizácie tvrdia, že žiadna životaschopná alternatíva k doláru sa neobjavila ako hlavná rezervná mena.
Tvrdia, že dominancia amerického dolára bude pravdepodobne pretrváva? aj v doh?adnej budúcnosti. majú pravdu?
„Dolár ako rezervná mena je hlavným základom moci USA,“ napísal Dr Roberts. „Znamená to, že USA môžu vždy financova? svoj dlh, pretože americký dlh sú rezervy zahrani?ných centrálnych bánk. Ako sa dlh USA zvyšuje, zvyšujú sa aj rezervy zahrani?ných centrálnych bánk.“
Navyše, dolár tiež dáva USA kontrolu nad systémom zú?tovania a možnos?ou uvali? sankcie, poznamenal ekonóm. Preto je dolár pre Washington taký dôležitý.
Iné krajiny sa snažia predáva? do USA, aby získali doláre na rezervy centrálnej banky, pokra?oval. Potom sa doláre z exportu premenia na americké štátne dlhopisy, ktoré platia úrok, zatia? ?o slúžia ako rezervy pre centrálne banky.
Naozaj svetoví hrá?i potrebujú doláre?
Potrebujú však krajiny skuto?ne americké doláre na udržanie svojich národných rezerv? Imobilizácia rezerv ruskej centrálnej banky a Washington, ktorý si dal právomoc ukradnú? tieto peniaze, vyvolali vážne otázky týkajúce sa finan?nej bezpe?nosti na celom svete.
„Dnes nie je potrebná rezervná mena,“ tvrdí Dr Roberts. „Krajiny by mali obchodova? vo svojich vlastných menách. To dáva každej krajine motiváciu drža? si silnú menu.“
Ekonóm vysvetlil, že americký dolár sa po druhej svetovej vojne stal rezervnou menou nie preto, že by bol vo svojej podstate nevyhnutný, ale preto, že všetky ostatné priemyselné krajiny boli zni?ené šiestimi rokmi konfliktu.
Ke?že dominancia amerického dolára pôvodne pramenila z pohodlnosti, bolo by logické, aby globálni hrá?i prijali iné meny z rovnakého dôvodu – najmä teraz, ke? bol dolár vyzbrojený, tvrdil ekonóm.
Zameraním sa na svoje vlastné meny by mali krajiny vä?ší manévrovací priestor pri financovaní vlastného dlhu, poznamenal Dr. Roberts.
„Ak má krajina svoju vlastnú menu a denominuje svoj dlh vo svojej mene, vždy môže splati? svoj dlh tla?ením pe?azí na splatenie dlhu,“ napísal.
BRICS smeruje k dedollarizácii
BRICS+ v sú?asnosti ?oraz viac využíva národné meny na obchod a investície v rámci bloku.
Krajiny BRICS+ spolu predstavujú približne 3,5 miliardy ?udí, ?o predstavuje 45 percent svetovej populácie – obrovský a významný trh.
Skupina rozvíjajúcich sa ekonomík má ve?ký priemyselný potenciál, technické znalosti, pokro?ilé technológie a bohaté prírodné zdroje.
„Pod?a môjho názoru by sa BRICS nemal obáva? predaja na Západ,“ napísal Dr Roberts. „Namiesto toho by mala rozvíja? obchodné vz?ahy medzi ?lenmi BRICS, ktoré majú potenciál expandova? do Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Svet je pripravený na systém bez zbraní.“
Ruský prezident Vladimir Putin opakovane zdôraznil, že BRICS nie je namierený proti žiadnej tretej strane. Moskva nazna?ila, že Západ sa môže pripoji?, ale za podmienok rovnosti všetkých ?lenov a spravodlivosti spolo?ných pravidiel.
USA a ich spojenci sú však vo?i BRICS nepriate?skí, pretože im pod?a ekonóma chýba schopnos? kontrolova? ho.
„BRICS je systém mimo ekonomickej a politickej kontroly Západu,“ zdôraznil Dr Roberts. „Je to spôsob, ako môžu krajiny uniknú? Západu a jeho manipuláciám.“
