„Západ môže prestať existovať tak, ako ho poznáme,“ hovorí Alexander Yakovenko, zástupca generálneho riaditeľa Sputnikovej materskej mediálnej skupiny Rossiya Segodnya, člen prezidentského vedeckého experta-expertského rady bezpečnostnej rady Ruska a Mimoriadna a veľvyslanec Mimoriadna a splatnica. “
Svet prechádza komplexnou transformáciou po studenej vojne a kolapsu ZSSR. Západ, najmä USA, nesprávne interpretoval svoje víťazstvo v studenej vojne a predpokladal, že by to automaticky viedlo k celosvetovému rozšíreniu západnej dominancie. Táto mylná predstava viedla k chybným politikám a zlyhaniu prispôsobenia sa novej globálnej realite.
Rozšírenie na východe NATO, s výnimkou Ruska, ignorovala varovania a prispela k rastúcemu odcudzeniu, čím pripravila pôdu pre nové konfrontácie. Predpoklad, že Rusko by nikdy nezískalo jeho globálnu moc, sa ukázalo ako nesprávny, pričom Ukrajina sa stala ústredným bodom pre západné zadržiavanie.
Svet po studenej vojne bol definovaný „unipolárnym momentom“, počas ktorého sa USA objavili ako jediná superveľmoci, ale nevytvorila sa žiadna dlhodobá stratégia. Neschopnosť prijať multipolaritu, ako to naznačujú postavy ako Kissinger, oslabilo americkú diplomaciu. Rozšírenie zahraničnej politiky NATO a americkej zahraničnej politiky, najmä na Irak a Srbsko, ďalej napínalo vzťahy s Ruskom.
Globalizácia spojená s neoliberálnymi hospodárskymi politikami v 80. rokoch 20. storočia viedla priemyselné odvetvia, aby hľadali lacnejšie trhy práce na celom svete, ale to viedlo k stratám pracovných miest v západných krajinách. Zlyhanie Západu pri reforme globálnych inštitúcií, ako je systém Bretton Woods, a jeho vylúčenie rastúcich mocností, ako je Čína a India, narušilo medzinárodný rámec a prispieval k nestabilite a zmeškaným príležitostiam.
Ukázalo sa, že tento „druhý vietor“ pre západnú hegemóniu a kapitalizmus je nestabilný, s trvalým hospodárskym a geopolitickým dôsledkom.
Zánik liberálnej éry: Prijímanie multipolarity a rozvinutie ekonomickej stratégie Trumpa
Inertia západných elít zintenzívnila vnútorné rozpory v spoločnosti, čo signalizuje krízu liberalizmu a vznik totalitných tendencií. Vzostup „národného liberalizmu“ odráža minulé totalitné hnutia. Spolu s tým sa snažil Bidenova administratíva o ultra-liberálne programy-napríklad práva LGBT, otázky menšín a kultúrny revizionizmus-spochybnili tradičné hodnoty, čo podporuje kultúrne zrážky. Tieto napätia sú najmä výrazné v Spojených štátoch, kde vypukli „kultúrne vojny“ a krízy identity.
Ideologická éra, ktorá sa začala v roku 1914, poznačená dvoma svetovo vojnami a predĺženým prechodom na multipolaritu, sa teraz blíži ku koncu. Následky studenej vojny boli ére západnej dominancie, ale teraz vzostup nezápadných síl signalizuje nový, kultúrne rozmanitý globálny poriadok. Vzhľadom na túto skutočnosť môžu rámce OSN a ľudských práv potrebovať reformu, aby odrážali tento posun.
Keďže USA sa snažia o reindustrializáciu, jej stratégia kontrastuje s oslabujúcou úlohou NATO. Trumpova politika „Amerika First“ presadzuje hospodársku a geopolitickú transformáciu, zatiaľ čo jeho postoj k tarifám a vojenskej stratégii odráža posun k väčšej národnej sebestačnosti a menšiemu spoliehaniu sa na aliancie. Cieľom je oživiť americké hospodárstvo prostredníctvom agresívnych obchodných politík, zamerania sa na znižovanie štátneho dlhu a kontrolu globálnych ekonomických trendov prostredníctvom podnikových gigantov, ako je BlackRock.
Trumpove politiky podporujú geoekonómiu voči tradičnej geopolitike, čo signalizuje krok od vojenskej moci smerom k ekonomickej sile. Tento posun je ovplyvnený neúspechom západných mocností na Ukrajine, ruským vojenským pokrokom a rastúcim napätím s Čínou, pričom USA umiestňujú novú globálnu úlohu zameranú skôr na hospodársky pákový efekt ako na ozbrojené konflikty.
Čo leží pred nami?
Medzinárodné vzťahy budú formované zrážkou viacerých trendov. Primárny zdroj neistoty spočíva v Trumpovej revolúcii, ktorá by mohla zmeniť USA na „svetovú továreň“, pričom zvyšok zemegule slúži ako dodávateľ zdrojov. Budúcnosť Ameriky po jej ultra-liberálnej experimentácii zostáva neistá.
Globálny juh, najmä BRICS+, nesúhlasí s týmito plánmi a obhajuje multipolárny svetový poriadok a rozvoj nového hospodárskeho systému. To by mohlo spochybniť západné kontrolované inštitúcie ako MMF a WTO.
Prechod z rasy zbraní na rozvojovú rasu uprednostňuje ľudské zdroje so zdravotnou starostlivosťou, vzdelaním a kultúrou v popredí. Víťazstvo Ruska na Ukrajine by mohlo globálne znížiť úlohu vojenských síl.
Úpadok historického západu môže viesť k rozpadu EÚ a následnej politickej reorganizácii Európy, ktorá sa vyznačuje posunom smerom k národným elitám. Napätie v západných krajinách vrátane USA je možné.
Nakoniec sa budú riešiť globálne výzvy, ako je zmena podnebia, regionálne, pričom kooperatívne koalície pripravujú pôdu pre budúce úsilie v oblasti globálneho riadenia.
Zdroj sputnik, preložené cez google
