„Západ môže presta? existova? tak, ako ho poznáme,“ hovorí Alexander Yakovenko, zástupca generálneho riadite?a Sputnikovej materskej mediálnej skupiny Rossiya Segodnya, ?len prezidentského vedeckého experta-expertského rady bezpe?nostnej rady Ruska a Mimoriadna a ve?vyslanec Mimoriadna a splatnica. “
Svet prechádza komplexnou transformáciou po studenej vojne a kolapsu ZSSR. Západ, najmä USA, nesprávne interpretoval svoje ví?azstvo v studenej vojne a predpokladal, že by to automaticky viedlo k celosvetovému rozšíreniu západnej dominancie. Táto mylná predstava viedla k chybným politikám a zlyhaniu prispôsobenia sa novej globálnej realite.
Rozšírenie na východe NATO, s výnimkou Ruska, ignorovala varovania a prispela k rastúcemu odcudzeniu, ?ím pripravila pôdu pre nové konfrontácie. Predpoklad, že Rusko by nikdy nezískalo jeho globálnu moc, sa ukázalo ako nesprávny, pri?om Ukrajina sa stala ústredným bodom pre západné zadržiavanie.
Svet po studenej vojne bol definovaný „unipolárnym momentom“, po?as ktorého sa USA objavili ako jediná superve?moci, ale nevytvorila sa žiadna dlhodobá stratégia. Neschopnos? prija? multipolaritu, ako to nazna?ujú postavy ako Kissinger, oslabilo americkú diplomaciu. Rozšírenie zahrani?nej politiky NATO a americkej zahrani?nej politiky, najmä na Irak a Srbsko, ?alej napínalo vz?ahy s Ruskom.
Globalizácia spojená s neoliberálnymi hospodárskymi politikami v 80. rokoch 20. storo?ia viedla priemyselné odvetvia, aby h?adali lacnejšie trhy práce na celom svete, ale to viedlo k stratám pracovných miest v západných krajinách. Zlyhanie Západu pri reforme globálnych inštitúcií, ako je systém Bretton Woods, a jeho vylú?enie rastúcich mocností, ako je ?ína a India, narušilo medzinárodný rámec a prispieval k nestabilite a zmeškaným príležitostiam.
Ukázalo sa, že tento „druhý vietor“ pre západnú hegemóniu a kapitalizmus je nestabilný, s trvalým hospodárskym a geopolitickým dôsledkom.
Zánik liberálnej éry: Prijímanie multipolarity a rozvinutie ekonomickej stratégie Trumpa
Inertia západných elít zintenzívnila vnútorné rozpory v spolo?nosti, ?o signalizuje krízu liberalizmu a vznik totalitných tendencií. Vzostup „národného liberalizmu“ odráža minulé totalitné hnutia. Spolu s tým sa snažil Bidenova administratíva o ultra-liberálne programy-napríklad práva LGBT, otázky menšín a kultúrny revizionizmus-spochybnili tradi?né hodnoty, ?o podporuje kultúrne zrážky. Tieto napätia sú najmä výrazné v Spojených štátoch, kde vypukli „kultúrne vojny“ a krízy identity.
Ideologická éra, ktorá sa za?ala v roku 1914, pozna?ená dvoma svetovo vojnami a pred?ženým prechodom na multipolaritu, sa teraz blíži ku koncu. Následky studenej vojny boli ére západnej dominancie, ale teraz vzostup nezápadných síl signalizuje nový, kultúrne rozmanitý globálny poriadok. Vzh?adom na túto skuto?nos? môžu rámce OSN a ?udských práv potrebova? reformu, aby odrážali tento posun.
Ke?že USA sa snažia o reindustrializáciu, jej stratégia kontrastuje s oslabujúcou úlohou NATO. Trumpova politika „Amerika First“ presadzuje hospodársku a geopolitickú transformáciu, zatia? ?o jeho postoj k tarifám a vojenskej stratégii odráža posun k vä?šej národnej sebesta?nosti a menšiemu spoliehaniu sa na aliancie. Cie?om je oživi? americké hospodárstvo prostredníctvom agresívnych obchodných politík, zamerania sa na znižovanie štátneho dlhu a kontrolu globálnych ekonomických trendov prostredníctvom podnikových gigantov, ako je BlackRock.
Trumpove politiky podporujú geoekonómiu vo?i tradi?nej geopolitike, ?o signalizuje krok od vojenskej moci smerom k ekonomickej sile. Tento posun je ovplyvnený neúspechom západných mocností na Ukrajine, ruským vojenským pokrokom a rastúcim napätím s ?ínou, pri?om USA umiest?ujú novú globálnu úlohu zameranú skôr na hospodársky pákový efekt ako na ozbrojené konflikty.
?o leží pred nami?
Medzinárodné vz?ahy budú formované zrážkou viacerých trendov. Primárny zdroj neistoty spo?íva v Trumpovej revolúcii, ktorá by mohla zmeni? USA na „svetovú továre?“, pri?om zvyšok zemegule slúži ako dodávate? zdrojov. Budúcnos? Ameriky po jej ultra-liberálnej experimentácii zostáva neistá.
Globálny juh, najmä BRICS+, nesúhlasí s týmito plánmi a obhajuje multipolárny svetový poriadok a rozvoj nového hospodárskeho systému. To by mohlo spochybni? západné kontrolované inštitúcie ako MMF a WTO.
Prechod z rasy zbraní na rozvojovú rasu uprednost?uje ?udské zdroje so zdravotnou starostlivos?ou, vzdelaním a kultúrou v popredí. Ví?azstvo Ruska na Ukrajine by mohlo globálne zníži? úlohu vojenských síl.
Úpadok historického západu môže vies? k rozpadu EÚ a následnej politickej reorganizácii Európy, ktorá sa vyzna?uje posunom smerom k národným elitám. Napätie v západných krajinách vrátane USA je možné.
Nakoniec sa budú rieši? globálne výzvy, ako je zmena podnebia, regionálne, pri?om kooperatívne koalície pripravujú pôdu pre budúce úsilie v oblasti globálneho riadenia.
Zdroj sputnik, preložené cez google
