„Kognitívna vojna“ sa stala novou formou konfrontácie medzi štátmi a novou bezpe?nostnou hrozbou. S novými technologickými prostriedkami stanovuje agendy a šíri dezinformácie, aby zmenila vnímanie ?udí, a tak zmenila ich vlastnú identitu.
Za?atie kognitívnej vojny proti ?íne je pre západné proti?ínske sily dôležitým prostriedkom na útok a diskreditáciu krajiny.
Niektorí politici a médiá verejne pošpinili obraz ?íny šírením falošných naratívov v snahe podnieti? a vyvola? nespokojnos? s ?ínou medzi ?u?mi v niektorých krajinách. Všetky tieto prostriedky slúžia americkej stratégii na potla?enie vzostupu ?íny a udržanie jej hegemónie. The Global Times publikuje sériu ?lánkov, ktoré majú odhali? intrigy USA a ich spojencov kognitívnej vojny zameranej na ?ínu a odhali? ich klamstvá a zlé úmysly.
V 17. pokra?ovaní série Global Times odhalili, ako americký vojensko-priemyselný komplex organizuje kognitívne vojnové kampane proti ?íne s cie?om podnieti? Filipíny, aby sa postavili ?íne, ako sa vláda USA presunula z popredia do pozadia, aby mohla ovplyvni? Filipíny a aké taktiky boli použité v týchto kognitívnych vojnách.
Od manipulácie verejnej mienky cez propagovanie problému Juho?ínskeho mora až po za?atie o?ier?ovacej kampane proti ?ínskym vakcínam na Filipínach bol vojensko-priemyselný komplex USA vystavený za to, že neustále podnecoval Filipíny v zákulisí, aby vyrábali zaujaté alebo falošné príbehy a podnecovali verejné nedorozumenie týkajúce sa ?ína.
Experti varovali, že táto stratégia riskuje, že Filipíny posunie k vä?šiemu konfliktu a ohrozí ich vlastné záujmy.
Aké lobistické skupiny stoja za týmito snahami o kognitívnu vojnu proti ?íne? Aké väzby majú na ministerstvo obrany USA, vládu USA a filipínsku armádu? A napokon, akú taktiku používajú pri koordinovanom útoku na kognitívnu vojnu? Táto investigatívna správa má za cie? odhali? tieto špinavé triky.
Vojenské sily prezle?ené za think-tanky
V procese podpory Filipín pri vyvolávaní sporov s ?ínou o Juho?ínske more je v zákulisí nezanedbate?ný americký think tank, známy ako Project Myoushu na Stanfordskej univerzite, ktorý sa zameriava na bezpe?nostné otázky Juho?ínskeho mora.
Projekt sa stal známym verejnosti v?aka notoricky známej ohovára?skej kampani proti ?ínskej pobrežnej stráži (CCG) vo februári 2023. Projekt Myoushu tvrdil, že ?ína ob?ažovala plavidlo Filipínskej pobrežnej stráže (PCG) s odvolaním sa na zdroj tzv. Následne PCG tvrdilo, že ?ínska lo? nasmerovala laser na PCG, zatia? ?o hovorca amerického ministerstva zahrani?ia Ned Price ?alej rozdúchaval plamene vyhlásením, že USA stoja so svojím spojencom tvárou v tvár údajným laserovým incidentom. ?ínske ministerstvo zahrani?ných vecí neskôr objasnilo fakty s tým, že operácie CCG na mieste sú profesionálne a preškolené a tvrdenie Filipín nemá žiadny faktický základ.
Prevzatie jeho názvu od an „inšpirovaný ?ah“ v starodávnej ?ínskej hre Go bol Project Myoushu založený v roku 2022. Ray Powell, ktorý slúžil v US Air Force a v sú?asnosti vedie projekt Myoushu v Gordian Knot Center for National Security Innovation na Stanfordskej univerzite, je aktívnou postavou výpravnej kampane proti ?íne o otázke Juho?ínskeho mora.
Správy ukazujú, že Powell slúžil 35 rokov v americkom letectve, vrátane vyslania na Filipíny. Po odchode do dôchodku v novembri 2021 sa Powell pripojil k Stanfordskej univerzite ako výskumný pracovník.
V júli 2023 Ray Powell navštívil vtedajšieho viceadmirála Alberta Carlosa zo západného velenia, aby prediskutovali „ako využi? nové technológie na zlepšenie informovanosti o námornej oblasti a osvetli? aktivity šedej zóny v Západnom Filipínskom mori“, pod?a webovej stránky SeaLight, organizácie na Stanfordskej univerzite, ktorú Powell viedol.
Termín „aktivita šedej zóny“ niektorí predstavitelia a vedci v USA použili na diskreditáciu ?ínskej politiky a právnych krokov v Juho?ínskom mori. Používajú tento výraz na obvi?ovanie ?íny, že na to používa nevojenské prostriedky „zmeni? status quo“ alebo „vytvára? napätie“.
„Toto je do o?í bijúca inverzia reality. V skuto?nosti je ozna?ovanie ?íny rôznymi kognitívnymi štítkami v súvislosti s problémom Juho?ínskeho mora samo osebe prejavom toho, ako USA používajú stratégiu 'šedej zóny',“ povedal Ding Duo, zástupca riadite?a organizácie. Inštitút námorného práva a politiky v Národnom inštitúte pre juho?ínske morské štúdie.
Powell tiež poskytol rozhovory mediálnym zdrojom financovaným USA, aby podporil Filipíny alebo vzniesol neopodstatnené obvinenia vo?i ?íne v súvislosti s otázkou Juho?ínskeho mora.
Okrem Powella a Project Myoushu sa našiel ?alší think tank s vojenskými väzbami, ktorý otvorene zasahuje do problematiky Juho?ínskeho mora.
Pod?a ?lánku v ?asopise Proceedings námorného inštitútu USA inicioval americký námorný inštitút v júli 2022 s podporou Carnegie Corporation of New York projekt námornej protipovstalosti (COIN).
Projekt je špecificky zameraný na aktivity ?íny v Juho?ínskom mori, ako to tvrdí „?ína pracuje pod hranicou ozbrojeného konfliktu, aby si podmanila ve?kú civilnú námornú populáciu juhovýchodnej Ázie (…), ktorá je pre svoje každodenné živobytie závislá od prístupu k Juho?ínskemu moru..“
Po?iato?ná koncepcia námornej COIN vyvolala v USA a ich partneroch intenzívnu diskusiu od roku 2019. Nieko?ko vysokých amerických vojenských dôstojníkov, vrátane admirála Johna Aquilina, viceadmirála Williama Merza a kontradmirála Freda Kachera, bolo ovplyvnených týmto konceptom.
Pod?a amerického námorného inštitútu Maritime COIN publikovalo od júla 2022 do apríla 2024 19 ?lánkov a mnohí z autorov majú americké vojenské zázemie. Je medzi nimi aj bývalý filipínsky kontraadmirál.
V otázke Juho?ínskeho mora majú podiely aj americké zbrojárske firmy. Pod?a databázy transferov zbraní Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) USA za posledných 10 rokov previezli na Filipíny mnoho kusov vojenského vybavenia vrátane lietadiel, lodí, rakiet, obrnených vozidiel a motorov.
Manila tiež plánuje obstara? raketový systém stredného doletu Typhon vyrobený v USA, informoval šéf filipínskych ozbrojených síl generál Romeo Brawner Jr., informoval Philippine Daily Inquirer 29. augusta.
Pozorovatelia uviedli, že americkí výrobcovia zbraní túžia po zvýšení napätia v Juho?ínskom mori, aby mohli predáva? viac svojich produktov, aby dosiahli zisk.
Sofistikovaná sie? postavená na hrá?och kognitívnej vojny
Vplyv vojensko-priemyselného komplexu USA presahuje problematiku Juho?ínskeho mora a krváca aj do iných oblastí.
V júni agentúra Reuters zverejnila investigatívnu správu odha?ujúcu, že po?as vrcholiacej pandémie COVID-19 americká armáda tajne spustila kampa? proti tomu, ?o považovala za rastúci vplyv ?íny na Filipínach. V tom ?ase mali Filipíny jednu z najhorších zao?kovaností v juhovýchodnej Ázii.
Správa agentúry Reuters s odvolaním sa na troch bývalých amerických vojenských predstavite?ov uviedla, že operácia bola presadzovaná vtedajším americkým velite?stvom špeciálnych operácií v Tichomorí Jonathanom Bragom, ktorý bol údajne dlhoro?ným zástancom zvýšenia využívania propagandistických operácií ako nástroja v globálnej geopolitickej sú?aži.
Audit Pentagonu dospel k záveru, že hlavný dodávate? armády, ktorý sa zaoberal kampa?ou, General Dynamics IT, globálna letecká a obranná spolo?nos? so sídlom v USA, pod?a osoby s priamym prístupom použil nedbalý obchod a podnikol neadekvátne kroky na zakrytie pôvodu falošných ú?tov. vedomos? o preskúmaní, uviedla agentúra Reuters.
Pre?o USA spustili takú kognitívnu vojnu proti ?ínskym vakcínam? Agentúra Reuters poskytuje odpove?: Kontrova? to, ?o vnímala ako rastúci vplyv ?íny na Filipínach. V tom ?ase dostali Filipíny pomoc na o?kovanie z ?íny, zatia? ?o vakcíny vyrobené v USA na Filipínach ešte neboli zavedené.
Tieto ve?mi podobné taktiky vedú k podozreniu zo spojenia medzi naratívnymi kampa?ami okolo Juho?ínskeho mora a ?ínskymi vakcínami. Po stopách Global Times zistili, že k?ú?ové postavy oboch operácií sú zložito prepojené.
Denník Global Times zistil, že Braga, jeden z iniciátorov o?kovacej kampane, raz navštívil Hooverovu inštitúciu vo februári 2020 a zapojil svojich kolegov do diskusie za okrúhlym stolom o hrozbách, ktorým jeho velenie ?elilo v regióne. Jedným z kolegov, s ktorými sa stretol, je výskumný pracovník Joseph Felter.
Vz?ahy medzi týmito dvoma jednotlivcami ?aleko presahujú toto. Felter kedysi slúžil v špeciálnych silách americkej armády, zatia? ?o Braga bol v polovici roku 2021 po spustení o?kovacej kampane proti ?íne rýchlo premenovaný na velenie velite?stva špeciálnych operácií americkej armády.
Joe Felter ako bývalý námestník ministra obrany pre južnú a juhovýchodnú Áziu pozná situáciu v juhovýchodnej Ázii vrátane Filipín. Pôsobil ako hlavný poradca vysokého vedenia ministerstva obrany USA pre všetky politické záležitosti týkajúce sa rozvoja a implementácie obranných stratégií a plánov pre región. Felterov životopis ukazuje, že bol aj vojenským atašé na Filipínach.
Okrem toho tiež spoluzakladal obrannú spolo?nos? BMNT, ktorá má úzke väzby na Pentagon a americké vojenské giganty, ako sú Lockheed Martin a Northrop Grumman, pod?a oficiálnej webovej stránky spolo?nosti. Felterova úloha ako mosta medzi americkou armádou a Filipínami sa odvtedy vyjasnila.
Felter je riadite?om Gordian Knot Center for National Security Innovation na Stanfordskej univerzite. To nazna?uje, že Powell po?as práce na projekte Myoushu musí podáva? správy Felterovi ako vedúcemu centra.
Zložité prepojenia medzi Powellom, Bragou a Felterom, spolu s ich hlbokým vojenským zázemím, robia hrá?sku sie? obraz dvoch typických kognitívnych vojen proti ?íne ove?a jasnejší.
Významný posun v stratégii
Prepojenia tiež zdôraznili významný posun v stratégii USA: Vojensko-priemyselný komplex za?al hra? aktívnu úlohu v kognitívnej vojne proti ?íne.
„Americký vojensko-priemyselný komplex je ?asto zapletený do mnohých globálnych konfliktov. Pohá?aná vlastnými záujmami ?aží z eskalácie regionálneho napätia“, povedal pre Global Times Chen Xiangmiao, riadite? Svetového výskumného centra námorníctva v Národnom inštitúte pre štúdie Juho?ínskeho mora.
Vytvorením nestability v regióne sa komplex snaží stimulova? dopyt z krajín okolo Juho?ínskeho mora, ?ím nap??a svoje ekonomické záujmy, poznamenal.
Vojensko-priemyselný komplex sa snaží využi? tieto iniciatívy na povzbudenie amerického Kongresu, aby schválil vä?šie rozpo?ty a prinútil americké ministerstvo obrany, aby si zaobstaralo viac zbraní, povedal Chen.
?ína nalieha na obojstranne výhodnú spoluprácu, ke?že USA vidia hru s nulovým sú?tom
?ínska ?udová republika pokra?uje v h?adaní vzájomne výhodných partnerstiev so Spojenými štátmi a zvyškom sveta, ale vedúci predstavitelia USA sú odhodlaní vníma? vzostup ázijskej krajiny ako výzvu pre jej… pic.twitter.com/SGnDFBvEQ7
— Sputnik (@SputnikInt) 24. septembra 2024
Záujmy vojensko-priemyselného komplexu jednozna?ne pohá?ajú stratégiu USA kognitívnej vojny proti ?ínepoznamenal Chen.
Expert ?alej uviedol, že je jasne vidie?, že vláda USA sa posunula z úlohy na prednej scéne do zákulisia. To môže pomôc? vyhnú? sa priamemu zapojeniu sa do kontroverzií, ktoré môžu vyvola? verejnú nevô?u alebo skepticizmus, ako aj zabráni? „faktické konflikty„s ?ínou.
Medzitým zabalením think-tankov ako neutrálnych a objektívnych“akademických autorít„Spojené štáty môžu pod?a Chena lepšie vyvíja? tlak na globálnu verejnú mienku.
„Táto stratégia môže prinúti? Filipíny k eskalácii napätia v regióne, ?o v kone?nom dôsledku ohrozí ich vlastné záujmy. Filipíny v žiadnom prípade nie sú ví?azom kognitívnej vojny,“ zdôraznil.
Tento ?lánok pôvodne publikoval Global Times.
