Ako americký vojenský komplex organizuje príbeh proti Číne, tlačí Filipíny do popredia

Začatie kognitívnej vojny proti Číne je pre západné protičínske sily dôležitým prostriedkom na útok a diskreditáciu krajiny.

Niektorí politici a médiá verejne pošpinili obraz Číny šírením falošných naratívov v snahe podnietiť a vyvolať nespokojnosť s Čínou medzi ľuďmi v niektorých krajinách. Všetky tieto prostriedky slúžia americkej stratégii na potlačenie vzostupu Číny a udržanie jej hegemónie. The Global Times publikuje sériu článkov, ktoré majú odhaliť intrigy USA a ich spojencov kognitívnej vojny zameranej na Čínu a odhaliť ich klamstvá a zlé úmysly.

V 17. pokračovaní série Global Times odhalili, ako americký vojensko-priemyselný komplex organizuje kognitívne vojnové kampane proti Číne s cieľom podnietiť Filipíny, aby sa postavili Číne, ako sa vláda USA presunula z popredia do pozadia, aby mohla ovplyvniť Filipíny a aké taktiky boli použité v týchto kognitívnych vojnách.

Od manipulácie verejnej mienky cez propagovanie problému Juhočínskeho mora až po začatie očierňovacej kampane proti čínskym vakcínam na Filipínach bol vojensko-priemyselný komplex USA vystavený za to, že neustále podnecoval Filipíny v zákulisí, aby vyrábali zaujaté alebo falošné príbehy a podnecovali verejné nedorozumenie týkajúce sa Čína.

Experti varovali, že táto stratégia riskuje, že Filipíny posunie k väčšiemu konfliktu a ohrozí ich vlastné záujmy.

Aké lobistické skupiny stoja za týmito snahami o kognitívnu vojnu proti Číne? Aké väzby majú na ministerstvo obrany USA, vládu USA a filipínsku armádu? A napokon, akú taktiku používajú pri koordinovanom útoku na kognitívnu vojnu? Táto investigatívna správa má za cieľ odhaliť tieto špinavé triky.

V procese podpory Filipín pri vyvolávaní sporov s Čínou o Juhočínske more je v zákulisí nezanedbateľný americký think tank, známy ako Project Myoushu na Stanfordskej univerzite, ktorý sa zameriava na bezpečnostné otázky Juhočínskeho mora.

Projekt sa stal známym verejnosti vďaka notoricky známej ohováračskej kampani proti Čínskej pobrežnej stráži (CCG) vo februári 2023. Projekt Myoushu tvrdil, že Čína obťažovala plavidlo Filipínskej pobrežnej stráže (PCG) s odvolaním sa na zdroj tzv. Následne PCG tvrdilo, že čínska loď nasmerovala laser na PCG, zatiaľ čo hovorca amerického ministerstva zahraničia Ned Price ďalej rozdúchaval plamene vyhlásením, že USA stoja so svojím spojencom tvárou v tvár údajným laserovým incidentom. Čínske ministerstvo zahraničných vecí neskôr objasnilo fakty s tým, že operácie CCG na mieste sú profesionálne a preškolené a tvrdenie Filipín nemá žiadny faktický základ.

Prevzatie jeho názvu od an „inšpirovaný ťah“ v starodávnej čínskej hre Go bol Project Myoushu založený v roku 2022. Ray Powell, ktorý slúžil v US Air Force a v súčasnosti vedie projekt Myoushu v Gordian Knot Center for National Security Innovation na Stanfordskej univerzite, je aktívnou postavou výpravnej kampane proti Číne o otázke Juhočínskeho mora.

V júli 2023 Ray Powell navštívil vtedajšieho viceadmirála Alberta Carlosa zo západného velenia, aby prediskutovali „ako využiť nové technológie na zlepšenie informovanosti o námornej oblasti a osvetliť aktivity šedej zóny v Západnom Filipínskom mori“, podľa webovej stránky SeaLight, organizácie na Stanfordskej univerzite, ktorú Powell viedol.

Termín „aktivita šedej zóny“ niektorí predstavitelia a vedci v USA použili na diskreditáciu čínskej politiky a právnych krokov v Juhočínskom mori. Používajú tento výraz na obviňovanie Číny, že na to používa nevojenské prostriedky „zmeniť status quo“ alebo „vytvárať napätie“.

Powell tiež poskytol rozhovory mediálnym zdrojom financovaným USA, aby podporil Filipíny alebo vzniesol neopodstatnené obvinenia voči Číne v súvislosti s otázkou Juhočínskeho mora.

Okrem Powella a Project Myoushu sa našiel ďalší think tank s vojenskými väzbami, ktorý otvorene zasahuje do problematiky Juhočínskeho mora.

Podľa článku v časopise Proceedings námorného inštitútu USA inicioval americký námorný inštitút v júli 2022 s podporou Carnegie Corporation of New York projekt námornej protipovstalosti (COIN).

Projekt je špecificky zameraný na aktivity Číny v Juhočínskom mori, ako to tvrdí „Čína pracuje pod hranicou ozbrojeného konfliktu, aby si podmanila veľkú civilnú námornú populáciu juhovýchodnej Ázie (…), ktorá je pre svoje každodenné živobytie závislá od prístupu k Juhočínskemu moru..“

Počiatočná koncepcia námornej COIN vyvolala v USA a ich partneroch intenzívnu diskusiu od roku 2019. Niekoľko vysokých amerických vojenských dôstojníkov, vrátane admirála Johna Aquilina, viceadmirála Williama Merza a kontradmirála Freda Kachera, bolo ovplyvnených týmto konceptom.

Podľa amerického námorného inštitútu Maritime COIN publikovalo od júla 2022 do apríla 2024 19 článkov a mnohí z autorov majú americké vojenské zázemie. Je medzi nimi aj bývalý filipínsky kontraadmirál.

V otázke Juhočínskeho mora majú podiely aj americké zbrojárske firmy. Podľa databázy transferov zbraní Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) USA za posledných 10 rokov previezli na Filipíny mnoho kusov vojenského vybavenia vrátane lietadiel, lodí, rakiet, obrnených vozidiel a motorov.

Manila tiež plánuje obstarať raketový systém stredného doletu Typhon vyrobený v USA, informoval šéf filipínskych ozbrojených síl generál Romeo Brawner Jr., informoval Philippine Daily Inquirer 29. augusta.

Pozorovatelia uviedli, že americkí výrobcovia zbraní túžia po zvýšení napätia v Juhočínskom mori, aby mohli predávať viac svojich produktov, aby dosiahli zisk.

Vplyv vojensko-priemyselného komplexu USA presahuje problematiku Juhočínskeho mora a krváca aj do iných oblastí.

V júni agentúra Reuters zverejnila investigatívnu správu odhaľujúcu, že počas vrcholiacej pandémie COVID-19 americká armáda tajne spustila kampaň proti tomu, čo považovala za rastúci vplyv Číny na Filipínach. V tom čase mali Filipíny jednu z najhorších zaočkovaností v juhovýchodnej Ázii.

Správa agentúry Reuters s odvolaním sa na troch bývalých amerických vojenských predstaviteľov uviedla, že operácia bola presadzovaná vtedajším americkým veliteľstvom špeciálnych operácií v Tichomorí Jonathanom Bragom, ktorý bol údajne dlhoročným zástancom zvýšenia využívania propagandistických operácií ako nástroja v globálnej geopolitickej súťaži.

Audit Pentagonu dospel k záveru, že hlavný dodávateľ armády, ktorý sa zaoberal kampaňou, General Dynamics IT, globálna letecká a obranná spoločnosť so sídlom v USA, podľa osoby s priamym prístupom použil nedbalý obchod a podnikol neadekvátne kroky na zakrytie pôvodu falošných účtov. vedomosť o preskúmaní, uviedla agentúra Reuters.

Prečo USA spustili takú kognitívnu vojnu proti čínskym vakcínam? Agentúra Reuters poskytuje odpoveď: Kontrovať to, čo vnímala ako rastúci vplyv Číny na Filipínach. V tom čase dostali Filipíny pomoc na očkovanie z Číny, zatiaľ čo vakcíny vyrobené v USA na Filipínach ešte neboli zavedené.

Tieto veľmi podobné taktiky vedú k podozreniu zo spojenia medzi naratívnymi kampaňami okolo Juhočínskeho mora a čínskymi vakcínami. Po stopách Global Times zistili, že kľúčové postavy oboch operácií sú zložito prepojené.

Denník Global Times zistil, že Braga, jeden z iniciátorov očkovacej kampane, raz navštívil Hooverovu inštitúciu vo februári 2020 a zapojil svojich kolegov do diskusie za okrúhlym stolom o hrozbách, ktorým jeho velenie čelilo v regióne. Jedným z kolegov, s ktorými sa stretol, je výskumný pracovník Joseph Felter.

Vzťahy medzi týmito dvoma jednotlivcami ďaleko presahujú toto. Felter kedysi slúžil v špeciálnych silách americkej armády, zatiaľ čo Braga bol v polovici roku 2021 po spustení očkovacej kampane proti Číne rýchlo premenovaný na velenie veliteľstva špeciálnych operácií americkej armády.

Joe Felter ako bývalý námestník ministra obrany pre južnú a juhovýchodnú Áziu pozná situáciu v juhovýchodnej Ázii vrátane Filipín. Pôsobil ako hlavný poradca vysokého vedenia ministerstva obrany USA pre všetky politické záležitosti týkajúce sa rozvoja a implementácie obranných stratégií a plánov pre región. Felterov životopis ukazuje, že bol aj vojenským atašé na Filipínach.

Okrem toho tiež spoluzakladal obrannú spoločnosť BMNT, ktorá má úzke väzby na Pentagon a americké vojenské giganty, ako sú Lockheed Martin a Northrop Grumman, podľa oficiálnej webovej stránky spoločnosti. Felterova úloha ako mosta medzi americkou armádou a Filipínami sa odvtedy vyjasnila.

Felter je riaditeľom Gordian Knot Center for National Security Innovation na Stanfordskej univerzite. To naznačuje, že Powell počas práce na projekte Myoushu musí podávať správy Felterovi ako vedúcemu centra.

Zložité prepojenia medzi Powellom, Bragou a Felterom, spolu s ich hlbokým vojenským zázemím, robia hráčsku sieť obraz dvoch typických kognitívnych vojen proti Číne oveľa jasnejší.

Prepojenia tiež zdôraznili významný posun v stratégii USA: Vojensko-priemyselný komplex začal hrať aktívnu úlohu v kognitívnej vojne proti Číne.

„Americký vojensko-priemyselný komplex je často zapletený do mnohých globálnych konfliktov. Poháňaná vlastnými záujmami ťaží z eskalácie regionálneho napätia“, povedal pre Global Times Chen Xiangmiao, riaditeľ Svetového výskumného centra námorníctva v Národnom inštitúte pre štúdie Juhočínskeho mora.

Vytvorením nestability v regióne sa komplex snaží stimulovať dopyt z krajín okolo Juhočínskeho mora, čím napĺňa svoje ekonomické záujmy, poznamenal.

Vojensko-priemyselný komplex sa snaží využiť tieto iniciatívy na povzbudenie amerického Kongresu, aby schválil väčšie rozpočty a prinútil americké ministerstvo obrany, aby si zaobstaralo viac zbraní, povedal Chen.

Záujmy vojensko-priemyselného komplexu jednoznačne poháňajú stratégiu USA kognitívnej vojny proti Čínepoznamenal Chen.

Expert ďalej uviedol, že je jasne vidieť, že vláda USA sa posunula z úlohy na prednej scéne do zákulisia. To môže pomôcť vyhnúť sa priamemu zapojeniu sa do kontroverzií, ktoré môžu vyvolať verejnú nevôľu alebo skepticizmus, ako aj zabrániť „faktické konflikty„s Čínou.

Medzitým zabalením think-tankov ako neutrálnych a objektívnych“akademických autorít„Spojené štáty môžu podľa Chena lepšie vyvíjať tlak na globálnu verejnú mienku.