„Akékoľvek pokusy o rozdelenie krajiny sú neprijateľné,“ zdôraznila Kallasová počas návštevy hlavného mesta Sarajevo v rámci svojej cesty po niektorých krajinách západného Balkánu.
Bosna sa podľa Reuters nachádza uprostred najväčšej politickej krízy za posledné desaťročia po tom, ako bol líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik vo februári odsúdený na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne.
Na Dodika vydala bosnianska justícia 18. marca domáci zatykač. Ani to však Dodikovi nezabránilo v tom, aby 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa s viacerými ďalšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zúčastnil na konferencii o antisemitizme organizovanej izraelskou vládou. Následne odcestoval do Moskvy, odkiaľ sa podľa vlastných vyjadrení vrátil domov tento týždeň. Bosna po nelegálnom vycestovaní z krajiny vydala na Dodika medzinárodný zatykač.
Prípad prerástol do právneho a politického sporu, v ktorom Dodik a jeho spojenci Rusko a Srbsko stoja proti USA a EÚ.
„Vedenie Republiky srbskej podkopáva ústavný a právny poriadok krajiny a ohrozuje základnú slobodu všetkých občanov,“ poznamenala Kallasová počas návštevy mierovej misie EÚ v BaH (EUFOR). Kroky Republiky srbskej (RS) sú podľa jej názoru v rozpore so záväzkami, s ktorými Bosna súhlasila na ceste k členstvu v EÚ.
Marcové rozhodnutie eurobloku zvýšiť počet vojakov EUFOR o stovky podľa nej „vysiela jasný signál, že EÚ je naďalej pevne odhodlaná podporovať stabilitu tohto regiónu a bezpečnosť Bosny a Hercegoviny“.
Bosna je federálny štát. Okrem RS so srbskou väčšinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Tieto dve entity boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Na jej plnenie dozerá vysoký predstaviteľ vymenovaný medzinárodným spoločenstvom. Jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú.
BaH požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2016 a štatút kandidátskej krajiny jej udelili v decembri 2022. V marci minulého roka lídri EÚ v zásade súhlasili so začatím prístupových rokovaní, hoci krajina musí pred vstupom vykonať ešte veľa reforiem.
Kallasová v rámci svojej pracovnej cesty predtým navštívila Čiernu Horu a Albánsko.
Zdroj feed teraz.sk
