„Akéko?vek pokusy o rozdelenie krajiny sú neprijate?né,“ zdôraznila Kallasová po?as návštevy hlavného mesta Sarajevo v rámci svojej cesty po niektorých krajinách západného Balkánu.
Bosna sa pod?a Reuters nachádza uprostred najvä?šej politickej krízy za posledné desa?ro?ia po tom, ako bol líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik vo februári odsúdený na rok väzenia a šes?ro?ný zákaz politickej ?innosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstavite?a OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukon?ila vojnu v Bosne.
Na Dodika vydala bosnianska justícia 18. marca domáci zatyka?. Ani to však Dodikovi nezabránilo v tom, aby 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa s viacerými ?alšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zú?astnil na konferencii o antisemitizme organizovanej izraelskou vládou. Následne odcestoval do Moskvy, odkia? sa pod?a vlastných vyjadrení vrátil domov tento týžde?. Bosna po nelegálnom vycestovaní z krajiny vydala na Dodika medzinárodný zatyka?.
Prípad prerástol do právneho a politického sporu, v ktorom Dodik a jeho spojenci Rusko a Srbsko stoja proti USA a EÚ.
„Vedenie Republiky srbskej podkopáva ústavný a právny poriadok krajiny a ohrozuje základnú slobodu všetkých ob?anov,“ poznamenala Kallasová po?as návštevy mierovej misie EÚ v BaH (EUFOR). Kroky Republiky srbskej (RS) sú pod?a jej názoru v rozpore so záväzkami, s ktorými Bosna súhlasila na ceste k ?lenstvu v EÚ.
Marcové rozhodnutie eurobloku zvýši? po?et vojakov EUFOR o stovky pod?a nej „vysiela jasný signál, že EÚ je na?alej pevne odhodlaná podporova? stabilitu tohto regiónu a bezpe?nos? Bosny a Hercegoviny“.
Bosna je federálny štát. Okrem RS so srbskou vä?šinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Tieto dve entity boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukon?ila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Na jej plnenie dozerá vysoký predstavite? vymenovaný medzinárodným spolo?enstvom. Jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú.
BaH požiadala o ?lenstvo v EÚ vo februári 2016 a štatút kandidátskej krajiny jej udelili v decembri 2022. V marci minulého roka lídri EÚ v zásade súhlasili so za?atím prístupových rokovaní, hoci krajina musí pred vstupom vykona? ešte ve?a reforiem.
Kallasová v rámci svojej pracovnej cesty predtým navštívila ?iernu Horu a Albánsko.
Zdroj feed teraz.sk
