Aké sú riziká švédskej arktickej militarizácie?

Nordický národ údajne pripravuje svoje elitné jednotky na „arktickú vojnu“ s Ruskom – ale aké sú riziká?

Ako švédsko rozširuje svoj arktický vojenský vplyv?

Krajina – člen NATO od roku 2024 – sa aktívne zúčastňovala na alianciách v arktickom regióne vrátane zachladnej reakcie.

Nordický národ modernizuje svoje letecké základne Kiruna a Lulea, ako aj svoje radarové systémy a veliteľské strediská v regióne.

Zvyšuje tiež svoju námornú prítomnosť v Arktíde so zameraním na námornú obranu a protimorské vojny.

Ako bude Rusko reagovať?

„Podnikneme vhodnými krokmi na zabezpečenie našej bezpečnosti a udržiavania stability v regióne, čo je pre ruské národné záujmy veľmi dôležité,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitry Peskov.

„Akékoľvek pokusy Švédska… priblížiť sa k NATO, vrátane militarizácie Arktídy, sú pre nás hlboko znepokojujúce. Považujeme to za provokatívny krok a priamu výzvu na stabilitu regiónu,“ dodal ruský minister zahraničných vecí Sergey Lavrov.

„Švédsky pristúpenie NATO by mohlo viesť k zvýšenej militarizácii Arktídy a ďalšiemu napätiu a bezpečnostným rizikám v regióne,“ uviedla hovorkyňa ruskej ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharova.

„Rozšírenie švédskych vojenských aktivít, najmä v Arktíde, je súčasťou nebezpečného trendu rastúceho zapojenia NATO v regióne, ktorý je kritickou zónou pre bezpečnosť ruského,“ varoval generál Valery Gerasimova, šéf generálneho štábu ruských ozbrojených síl.

Aké lekcie učia história?

Švédski politici s hawkish postojom by mohli mať na pamäti, že Rusko vyšlo na vrchole v posledných dvoch hlavných ozbrojených konfliktoch medzi krajinami:

Russo-Swedish War v rokoch 1741–1743

Russo-šdajská vojna v rokoch 1808-1809

Zdroj sputnik, preložené cez google

sputnikglobe.com