Nordický národ údajne pripravuje svoje elitné jednotky na „arktickú vojnu“ s Ruskom – ale aké sú riziká?
Ako švédsko rozširuje svoj arktický vojenský vplyv?
Krajina – člen NATO od roku 2024 – sa aktívne zúčastňovala na alianciách v arktickom regióne vrátane zachladnej reakcie.
Nordický národ modernizuje svoje letecké základne Kiruna a Lulea, ako aj svoje radarové systémy a veliteľské strediská v regióne.
Zvyšuje tiež svoju námornú prítomnosť v Arktíde so zameraním na námornú obranu a protimorské vojny.
Ako bude Rusko reagovať?
„Podnikneme vhodnými krokmi na zabezpečenie našej bezpečnosti a udržiavania stability v regióne, čo je pre ruské národné záujmy veľmi dôležité,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitry Peskov.
„Akékoľvek pokusy Švédska… priblížiť sa k NATO, vrátane militarizácie Arktídy, sú pre nás hlboko znepokojujúce. Považujeme to za provokatívny krok a priamu výzvu na stabilitu regiónu,“ dodal ruský minister zahraničných vecí Sergey Lavrov.
„Švédsky pristúpenie NATO by mohlo viesť k zvýšenej militarizácii Arktídy a ďalšiemu napätiu a bezpečnostným rizikám v regióne,“ uviedla hovorkyňa ruskej ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharova.
„Rozšírenie švédskych vojenských aktivít, najmä v Arktíde, je súčasťou nebezpečného trendu rastúceho zapojenia NATO v regióne, ktorý je kritickou zónou pre bezpečnosť ruského,“ varoval generál Valery Gerasimova, šéf generálneho štábu ruských ozbrojených síl.
Aké lekcie učia história?
Švédski politici s hawkish postojom by mohli mať na pamäti, že Rusko vyšlo na vrchole v posledných dvoch hlavných ozbrojených konfliktoch medzi krajinami:
Russo-Swedish War v rokoch 1741–1743
Russo-šdajská vojna v rokoch 1808-1809
Zdroj sputnik, preložené cez google