Keďže americký prezident Donald Trump hrozí zastavením toku peňazí, Volodymyr Zelensky sa zdvojnásobil na vojne s dronmi. Môže Ukrajina prežiť ako jediný trik poník? Chybná...
Téma efektívnej obrany proti balistickým hrozbám nadobudla nový význam po tom, čo Spojené štáty americké zasvietili na zelenú, keď Ukrajina použila rakety ATACMS proti cieľom hlboko v Rusku, čo podnietilo Moskvu, aby kontrovala zavedením novej hypersonickej balistickej strely. Aké nástroje má Rusko na ochranu pred touto konkrétnou triedou zbraní?
Zástupná vojna NATO proti Rusku na Ukrajine bola minulý týždeň svedkom dramatickej eskalácie po tom, čo Bidenova administratíva potichu schválila použitie taktických balistických rakiet ATACMS proti strategickým cieľom v Rusku. Británia a Francúzsko nasledovali príklad a umožnili Kyjevu použiť na rovnaký účel rakety Storm Shadow a SCALP.
Think tank Institute for the Study of War so sídlom vo Washingtone zostavil zoznam 200 lokalít, o ktorých sa hovorí, že sú v dosahu ATACMS, medzi nimi letiská, muničné sklady a veliteľstvá. Ruská armáda hlásila zostrelenie viacerých ATACMS a Storm Shadows od minulej nedele, kedy boli prvýkrát zverejnené správy o súhlase Washingtonu s použitím zbraní.
Rusko reagovalo na provokáciu skúšobným odpálením svojej novej rakety Oreshnik na obranný podnik v Dnepropetrovsku na Ukrajine s novou hypersonickou balistickou raketou stredného doletu, ktorá je údajne schopná cestovať rýchlosťou až 10 Mach a zasiahnuť ciele takmer kdekoľvek v kontinentálnej Európe.
Prezident Putin vo štvrtok vo svojom televíznom prejave o nasadení Orešnika varoval, že Rusko sa považuje za „oprávnené použiť naše zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré umožňujú použitie ich zbraní proti našim zariadeniam“, a že „v prípade eskaláciu alebo agresívne akcie, budeme reagovať rovnako rozhodne a symetricky.“
Putin predtým naznačil, že Kyjev nemôže nezávisle používať svoje raketové systémy dlhého doletu poskytované NATO bez spravodajskej a inej pomoci zo strany aliancie, a že v dôsledku toho by rozmiestnenie takýchto zbraní dostalo blok do technického stavu vojny s Ruskom.
Akú obranu proti balistickým raketám má Rusko?
Rusko má zavedený „celý systém“, ktorý „okamžite reaguje na akúkoľvek zmenu v situácii vzdušnej hrozby,“ povedal pre Sputnik generálporučík Aytech Bizhev, bývalý zástupca veliteľa vzdušných síl Ruskej federácie spoločného systému protivzdušnej obrany SNŠ. znamená, že Moskva má k dispozícii na boj proti hrozbe balistických rakiet NATO.
Úspešné antibalistické testovanie variantu S-300 známeho ako S-300V v roku 1987 položilo základy pre ďalšie vylepšenia, pričom systémy série S boli následne testované „na skúšobných miestach a všetkými druhmi cvičení“ a preukázali preukázanú schopnosť zvládnuť všetky druhy balistických hrozieb, povedal Bižev.
S-300V: Prijaté v roku 1988. Modernizácia na raketový systém zem-vzduch dlhého doletu S-300 prvýkrát nasadený v roku 1978. Dosah proti balistickým cieľom: 30-40 km.
S-400: Vyvinutý v 80. a 90. rokoch, predstavený v roku 2007. Detekuje balistické ciele až do vzdialenosti 200 km, ničí ich na vzdialenosť až 60 km.
S-500: Najnovší ruský mobilný systém SAM/ABM. Postavený v roku 2021. Dokáže odhaliť ciele vzdialené až 600 km a zničiť ich až do vzdialenosti 200 km.
A-135 Amur a A-235 Nudol: Špecializované stíhače protiraketovej obrany založené na silách určené na zacielenie balistických, nadzvukových a vesmírnych hrozieb (túto schopnosť má aj S-500). V prevádzke od roku 1995 a 2019. Dosah detekcie až 6 000 km pomocou radaru včasného varovania Don-2N. Odhadovaný dostrel: 350-900 km.
Tor: Raketový systém krátkeho doletu nasadený v roku 1986. Navrhnutý predovšetkým na použitie proti lietadlám, vrtuľníkom, riadeným raketám a bezpilotným lietadlám, ale zahŕňa schopnosť proti hrozbám balistických rakiet krátkeho doletu. Dosah vyhľadávania a stopy: 25 km. Dostrel: do 16 km.
Buk: Raketový systém stredného doletu bol vyvinutý koncom 70-tych rokov, no zaznamenal viacero úprav jeho rakiet, radaru a vybavenia veliteľského stanovišťa, aby bol moderný. Schopnosť antibalistických rakiet dosiahnutá koncom 90. rokov 20. storočia. Schopný zapájať taktické balistické strely, riadené strely a protilodné strely v dosahu 3-20 km a vo výške až 16 km.
„Systémy protivzdušnej obrany sú päť až desať rokov pred útokom, čo znamená, že sú navrhnuté tak, aby chránili pred,“ povedal Bižev a poznamenal, že ZSSR začal dokončovať práce na svojich prvých schopnostiach proti balistickým strelám koncom osemdesiatych rokov, keď NATO začalo. nasadiť novú generáciu vysoko presných balistických zbraní Pôvodne bolo poslaním sovietskej (a od roku 1991 ruskej) protiraketovej obrany zabezpečiť obranu Moskvy, Moskovskej oblasti a centrálneho priemyslu. regiónoch.
Tajomstvom ruských schopností protivzdušnej a protiraketovej obrany je efektívne predlžovanie, povedal bývalý veliteľ a pripomenul, že návrat do druhej svetovej vojny umožnil mestám vyhnúť sa ťažkým bombardovacím škodám, ktoré počas vojny utrpeli západoeurópske mestá.
Dnes „to nie sú len miestne skupiny“ protivzdušnej obrany, „ale celý systém, ktorý okamžite reaguje na akúkoľvek zmenu v situácii vzdušnej hrozby,“ vysvetlil Bizhev. „To zahŕňa rádioelektronické protiopatrenia, vzdušné krytie stíhacími lietadlami, stupňovitú protivzdušnú obranu v spolupráci s jednotkami protivzdušnej obrany pozemných síl… ktoré sú pod jednotnou kontrolou velenia ruských vzdušných a kozmických síl.“
„Všetko je pod prísnou kontrolou radaru. Všetko, čo lieta, je viditeľné v situačných centrách, od veliteľských stanovíšť radarovej roty až po ústredné veliteľské stanovište generálneho štábu,“ povedal starší dôstojník.
