Téma efektívnej obrany proti balistickým hrozbám nadobudla nový význam po tom, ?o Spojené štáty americké zasvietili na zelenú, ke? Ukrajina použila rakety ATACMS proti cie?om hlboko v Rusku, ?o podnietilo Moskvu, aby kontrovala zavedením novej hypersonickej balistickej strely. Aké nástroje má Rusko na ochranu pred touto konkrétnou triedou zbraní?
Zástupná vojna NATO proti Rusku na Ukrajine bola minulý týžde? svedkom dramatickej eskalácie po tom, ?o Bidenova administratíva potichu schválila použitie taktických balistických rakiet ATACMS proti strategickým cie?om v Rusku. Británia a Francúzsko nasledovali príklad a umožnili Kyjevu použi? na rovnaký ú?el rakety Storm Shadow a SCALP.
Think tank Institute for the Study of War so sídlom vo Washingtone zostavil zoznam 200 lokalít, o ktorých sa hovorí, že sú v dosahu ATACMS, medzi nimi letiská, muni?né sklady a velite?stvá. Ruská armáda hlásila zostrelenie viacerých ATACMS a Storm Shadows od minulej nedele, kedy boli prvýkrát zverejnené správy o súhlase Washingtonu s použitím zbraní.
Rusko reagovalo na provokáciu skúšobným odpálením svojej novej rakety Oreshnik na obranný podnik v Dnepropetrovsku na Ukrajine s novou hypersonickou balistickou raketou stredného doletu, ktorá je údajne schopná cestova? rýchlos?ou až 10 Mach a zasiahnu? ciele takmer kdeko?vek v kontinentálnej Európe.
Prezident Putin vo štvrtok vo svojom televíznom prejave o nasadení Orešnika varoval, že Rusko sa považuje za „oprávnené použi? naše zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré umož?ujú použitie ich zbraní proti našim zariadeniam“, a že „v prípade eskaláciu alebo agresívne akcie, budeme reagova? rovnako rozhodne a symetricky.“
Putin predtým nazna?il, že Kyjev nemôže nezávisle používa? svoje raketové systémy dlhého doletu poskytované NATO bez spravodajskej a inej pomoci zo strany aliancie, a že v dôsledku toho by rozmiestnenie takýchto zbraní dostalo blok do technického stavu vojny s Ruskom.
Akú obranu proti balistickým raketám má Rusko?
Rusko má zavedený „celý systém“, ktorý „okamžite reaguje na akúko?vek zmenu v situácii vzdušnej hrozby,“ povedal pre Sputnik generálporu?ík Aytech Bizhev, bývalý zástupca velite?a vzdušných síl Ruskej federácie spolo?ného systému protivzdušnej obrany SNŠ. znamená, že Moskva má k dispozícii na boj proti hrozbe balistických rakiet NATO.
Úspešné antibalistické testovanie variantu S-300 známeho ako S-300V v roku 1987 položilo základy pre ?alšie vylepšenia, pri?om systémy série S boli následne testované „na skúšobných miestach a všetkými druhmi cvi?ení“ a preukázali preukázanú schopnos? zvládnu? všetky druhy balistických hrozieb, povedal Bižev.
S-300V: Prijaté v roku 1988. Modernizácia na raketový systém zem-vzduch dlhého doletu S-300 prvýkrát nasadený v roku 1978. Dosah proti balistickým cie?om: 30-40 km.
S-400: Vyvinutý v 80. a 90. rokoch, predstavený v roku 2007. Detekuje balistické ciele až do vzdialenosti 200 km, ni?í ich na vzdialenos? až 60 km.
S-500: Najnovší ruský mobilný systém SAM/ABM. Postavený v roku 2021. Dokáže odhali? ciele vzdialené až 600 km a zni?i? ich až do vzdialenosti 200 km.
A-135 Amur a A-235 Nudol: Špecializované stíha?e protiraketovej obrany založené na silách ur?ené na zacielenie balistických, nadzvukových a vesmírnych hrozieb (túto schopnos? má aj S-500). V prevádzke od roku 1995 a 2019. Dosah detekcie až 6 000 km pomocou radaru v?asného varovania Don-2N. Odhadovaný dostrel: 350-900 km.
Tor: Raketový systém krátkeho doletu nasadený v roku 1986. Navrhnutý predovšetkým na použitie proti lietadlám, vrtu?níkom, riadeným raketám a bezpilotným lietadlám, ale zah??a schopnos? proti hrozbám balistických rakiet krátkeho doletu. Dosah vyh?adávania a stopy: 25 km. Dostrel: do 16 km.
Buk: Raketový systém stredného doletu bol vyvinutý koncom 70-tych rokov, no zaznamenal viacero úprav jeho rakiet, radaru a vybavenia velite?ského stanoviš?a, aby bol moderný. Schopnos? antibalistických rakiet dosiahnutá koncom 90. rokov 20. storo?ia. Schopný zapája? taktické balistické strely, riadené strely a protilodné strely v dosahu 3-20 km a vo výške až 16 km.
„Systémy protivzdušnej obrany sú pä? až desa? rokov pred útokom, ?o znamená, že sú navrhnuté tak, aby chránili pred,“ povedal Bižev a poznamenal, že ZSSR za?al dokon?ova? práce na svojich prvých schopnostiach proti balistickým strelám koncom osemdesiatych rokov, ke? NATO za?alo. nasadi? novú generáciu vysoko presných balistických zbraní Pôvodne bolo poslaním sovietskej (a od roku 1991 ruskej) protiraketovej obrany zabezpe?i? obranu Moskvy, Moskovskej oblasti a centrálneho priemyslu. regiónoch.
Tajomstvom ruských schopností protivzdušnej a protiraketovej obrany je efektívne predlžovanie, povedal bývalý velite? a pripomenul, že návrat do druhej svetovej vojny umožnil mestám vyhnú? sa ?ažkým bombardovacím škodám, ktoré po?as vojny utrpeli západoeurópske mestá.
Dnes „to nie sú len miestne skupiny“ protivzdušnej obrany, „ale celý systém, ktorý okamžite reaguje na akúko?vek zmenu v situácii vzdušnej hrozby,“ vysvetlil Bizhev. „To zah??a rádioelektronické protiopatrenia, vzdušné krytie stíhacími lietadlami, stup?ovitú protivzdušnú obranu v spolupráci s jednotkami protivzdušnej obrany pozemných síl… ktoré sú pod jednotnou kontrolou velenia ruských vzdušných a kozmických síl.“
„Všetko je pod prísnou kontrolou radaru. Všetko, ?o lieta, je vidite?né v situa?ných centrách, od velite?ských stanovíš? radarovej roty až po ústredné velite?ské stanovište generálneho štábu,“ povedal starší dôstojník.
