Na Slovensku už bola počas môjho života kopa dobrých nápadov, ale v realizačnej fáze to u nás nezriedka po čase haprovalo, ba až uviazlo a napokon celkom stroskotalo. Vždy to malo samozrejme nejakú príčinu, lebo my sme majstri začiatkov, často pompéznych s veľkou slávou, ale neraz exemplárne zlyhávame v dotiahnutí prospešných nápadov do zdarných koncov. V tom nemáme v Európe konkurenciu.
Máme ale konečne novú Radu STVR a čoskoro pribudne aj toľko očakávaný nový generálny riaditeľ/riaditeľka verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Trvalo to síce pridlho, ale nakoniec sme sa predsa len dočkali. Snažil som sa sledovať prvé zasadnutie Rady STVR, podobne ako v kúte sediaca poslankyňa PS Zora Jaurová, ale po čase som to vzdal a išiel robiť niečo zmysluplné.
Aká bude slovenská televízia a rozhlas pod novým generálnym riaditeľom je vo hviezdach. Otázne je aj kto to vôbec bude, a či taká „generálna“ osoba bude mať silu pohnúť ten obrovský zaseknutý kolos správnym smerom, aby prestal byť na nerozoznanie od troch korporátnych televízií, ktoré tu bohužiaľ máme. Čo tam nastane po príchode najvyššieho šéfa medzi celým tým mamutím osadenstvom a redaktormi v Mlynskej doline, a či sa to nebude podobať ako vajce vajcu na dianie v SND, SNG alebo v Betliari, neviem.
Ak sa niekto nádejá, že sa to tam zo dňa na deň zmení a dokopy zlepená „štátna“ televízia a rozhlas, financované z peňazí daňových poplatníkov, začnú byť konečne objektívne a ich vysielanie ako tak vyvážené a pluralitné, nech radšej bdie v strehu bez priveľkých očakávaní lebo ja šípim problémy a blížiace sa napätie. Mám totiž svoje osobné skúsenosti a viem, čo som zažil ja keď som bol vymenovaný za riaditeľa Slovenskej informačnej agentúry (SIA) po troch predchádzajúcich exemplárnych babrákoch, ktorí sa ale postupne opevnili svojimi neschopnými kádrami tak, že mi tam robili peklo a hádzali mi polená pod nohy podobne, ako teraz novej riaditeľke múzea Betliar, pani Predajňovej. Oproti nej som ale mal to šťastie, že Úrad vlády pripravil organizačnú zmenu a inkorporovanie SIA, takže som mal voľnú ruku zredukovať počet pracovníkov zo 45 na nejakých dvanásť či trinásť. O tom už raz konečne napíšem tiež, lebo národ si po toľkých rokoch zaslúži poznať dramatický osud tej organizácie. Kto iný v tom má pomôcť, ak nie jej posledný riaditeľ?
Dúfam, že vedenie STVR, ktoré nastúpi s novým generálnym riaditeľom, bude nielen dostatočne razantné, ale aj náležite múdre, taktické a dôsledné. Nech sa včas obrní obrovskou dávkou trpezlivosti, lebo ho čaká sizyfovská robota a gigantické problémy s ľuďmi. Spraviť to, čo nedávno urobili v Poľsku, že to tam na dva dni celé vo Varšave zavreli, komplet vyvetrali a potom to spustili nanovo, na to nebude dosť morálnych síl. Zato môže byť vedeniu kladený sústredený „vnútropodnikový“ odpor nepredstaviteľných rozmerov. Ísť Dzurindovou cestou, že by 40 redaktorov a moderátorov nové vedenie STVR internovalo na najvyššom poschodí budovy pod dozorom stráže, ktorá by zamestnancov púšťala iba po jednom na toaletu, sa nebude dať. Čo si mohla dovoliť Dzurindovská klika v roku 1998, to si tu teraz nik dovoliť nebude môcť lebo by sem začali lietať zúrivé bruselské demarše. Akých slniečkárskych novinárov produkujú progresivistické katedry žurnalistiky je dostatočne známe, takže pripravme sa na rušné časy a turbulentné dianie okolo STVR.
Neviete si predstaviť ako rád by som sa mýlil a ono to nakoniec celé prebehne viac menej hladko a bez problémov, ale radšej zostávam opatrným realistom. Na Slovensku je lepšie nemať priveľké očakávania. Môj tajný tip na správneho generálneho riaditeľa STVR sem radšej nenapíšem, lebo môj dlhoročný novinársky kolega nemá tú „správnu“ stranícku afinitu, takže darmo je to skvelý, razantný a skúsený bývalý redaktor STV, zrejme sa na tom lukratívnom poste napokon vynorí ktosi neznámy. Rád sa nechám prekvapiť.
Zdroj telegram
