Ak si neochránime vonkajšie hranice, už je neskoro

Brusel 18. októbra (TASR) – Nemôžeme si dovoliť pokaziť jeden z hlavných symbolov a najväčších úspechov Európskej únie v podobe schengenského priestoru tým, že na neschopnosť chrániť si vonkajšie hranice Únie reagujeme zavádzaním kontrol na svojich vnútorných hraniciach. Pred novinármi to v piatok po summite lídrov EÚ v Bruseli vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Konečne začína platiť v rámci EÚ filozofia, že ak si neochránime vonkajšie hranice, už je neskoro. Pretože z tých 100 percent nelegálnych migrantov, ktorí prídu na územie Únie, možno 20 percent vieme niekam vrátiť, ale 80 percent zostáva na našom území,“ uviedol Fico.

Ocenil preto iniciatívu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá uzavrela dohodu o presune žiadateľov o azyl v Taliansku do centier pre migrantov v Albánsku, kde bude prebiehať posudzovanie ich žiadostí.

Pripomenul aj snahu poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý vo štvrtok požiadal lídrov EÚ o pozastavenie azylových procesov vydávania rozhodnutí v súvislosti so situáciou na hraniciach s Bieloruskom. Fico upozornil, že povoliť takúto výnimku z pravidiel EÚ nie je jednoduché.

„Preto si myslím, že sme vo štvrtok veľmi správne rozhodli. Výnimočná situácia si vyžaduje výnimočné riešenia. Tým sme akoby dali Poľsku zelenú, že môže na svojich hraniciach s Bieloruskom urobiť určité opatrenia, ktoré budú brániť zneužívaniu migrácie aj na politické ciele,“ spresnil slovenský premiér.

Fico spolu s predstaviteľmi ďalších desiatich krajín absolvoval pred štvrtkovým summitom Európskej rady neformálne stretnutie o riadení migrácie. Na to bude nadväzovať podľa neho malý summit, ktorý Fico zvolal do Komárna na 22. októbra, pričom prizval srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a maďarského premiéra Viktora Orbána. Priblížil, že majú v pláne riešiť západobalkánsku migračnú trasu, ktorá je podľa jeho slov v súčasnosti viac-menej pokojná.

Cieľom stretnutia je podľa Fica vyslať aj dovnútra EÚ jasnú správu, že „nám veľmi záleží na tom, aby západobalkánska trasa nebola používaná„. Po tomto stretnutí nevylučuje predseda slovenskej vlády stretnutie aj s ďalšími dotknutými krajinami vrátane Chorvátska a Rakúska.